Hodinový pohon

Hodinový pohon v astronómii je motorom riadený mechanizmus, ktorý sa používa na posúvanie teleskopu namontovaného na ekvatoriálnej montáži pozdĺž jednej osi, aby udržal cieľ v presnej synchronizácii so zdanlivým pohybom stálych hviezd na nebeskej sfére.[1]

Hodinový pohon na teleskope

Prehľad

Hodinový pohon pracuje tak, že otáča polárnu os montáže teleskopu, os rovnobežnú s polárnou osou Zeme (tiež nazývanou os rektascenzie) v opačnom smere, ako je rotácia Zeme, jednu otáčku každých 23 hodín a 56 minút (hviezdny deň), čím sa tieto pohyby vyrušia.[2] Toto umožňuje ďalekohľadu zostať zamierený na určitý bod na oblohe bez toho, aby muselo byť ručne neustále posúvané jeho namierenie kvôli rotácii Zeme. Samotný mechanizmus bol hodinovým strojom, ale dnes je obvykle poháňaný elektricky. Hodinový pohon môže byť ľahký a prenosný pre menšie ďalekohľady,[3] alebo môže byť mimoriadne ťažký a zložitý pre väčšie, ako je napríklad 60-palcový ďalekohľad v observatóriu Mount Wilson.[4][5]

Teleskop Thomas Cooke je 9,75 palcový Cookeho refraktor, vyrobený v roku 1867 v Yorku v Anglicku. Dole na pilieri je vidieť hodinový pohon Grubb & Parsons, ktorý bol pridaný k ďalekohľadu v roku 1879.

História

Pôvodný vynálezca hodinového pohonu nie je známy, ide o nápad, ktorý sa v histórii vyskúšal niekoľkými spôsobmi.[6] V Číne v roku 1094 postavil Su Song počas dynastie Song vodnú vežu s hodinami, ktorá mala mnoho funkcií, vrátane 20 tonovej bronzovej armilárnej gule, ktorá zostala v súlade s nebesami.[7]

V 17. a 18. storočí boli postavené alebo navrhnuté rôzne typy teleskopov s rovníkovými hodinami vrátane návrhu anglického astronóma Roberta Hookeho z roku 1674,[8] hodinová šošovka objektívu beztubusového ďalekohľadu vyrobená v roku 1685 taliansko-francúzskym astronómom Giovannim Domenicom Cassinim[9] a jeden údajne postavený anglickým hodinárom a vynálezcom Georgom Grahamom na začiatku 18. storočia.[10]

Prvý praktický ďalekohľad s hodinovým pohonom bol skonštruovaný v roku 1824. Ďalekohľad „Great Dorpat“ Josepha von Fraunhofera, ktorý kombinoval ďalšie inovácie, napríklad achromatickú šošovku a Fraunhoferovu „nemeckú rovníkovú montáž“, čím sa stal prototypom. všetkých budúcich veľkých refrakčných teleskopov.[11][12] Prvé teleskopy s hodinovým strojom používali hodiny s kyvadlom a klesajúcimi závažiami.[1] V priebehu času boli klesajúce závažia a kyvadlá nahradené elektrickým motorom.

Referencie
  1. What is a Clock Drive? [online]. wisegeek.com, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  2. CONSOLMAGNO, Guy; DAVIS, Dan M.. Turn Left at Orion : A Hundred Night Sky Objects to See in a Small Telescope - and How to Find Them. [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. 236 s. Dostupné online. ISBN 978-1-139-45750-7. S. 204.
  3. The Trackball Mount [online]. jerryoltion.com, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  4. 60clock [online]. www.oldengine.org, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  5. Mount Wilson Observatory [online]. 2016-06-28, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. KING, Henry C.. The History of the Telescope. [s.l.] : Courier Corporation, 2003. 456 s. Dostupné online. ISBN 978-0-486-43265-6. S. viii.
  7. NEEDHAM, Joseph. Clerks and Craftsmen in China and the West : Lectures and Addresses on the History of Science and Technology. Cambridge : Cambridge University Press, 1970. 469 s. S. 130.
  8. CHAPMAN, Allan. England's Leonardo : Robert Hooke and the Seventeenth-Century Scientific Revolution. Boca Raton : CRC Press, 2004. 330 s. ISBN 978-1-4200-3437-0. S. 169.
  9. KING, Henry C.. The History of the Telescope. [s.l.] : Courier Corporation, 2003. 456 s. Dostupné online. ISBN 978-0-486-43265-6. S. 61.
  10. LONSDALE, Henry. The Worthies of Cumberland. [s.l.] : George Routledge & Sons, 1873. 360 s. S. 36.
  11. BROWN, Sam. All about telescopes. [s.l.] : Edmund Scientific Co., 1976. 192 s.
  12. BUNCH, Bryan H.; HELLEMANS, Alexander. The History of Science and Technology : A Browser's Guide to the Great Discoveries, Inventions, and the People who Made Them, from the Dawn of Time to Today. [s.l.] : Houghton Mifflin, 2004. 776 s. ISBN 978-0-618-22123-3. S. 324.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.