Joseph von Fraunhofer
Joseph von Fraunhofer (* 6. marec 1787, Straubing – † 7. jún 1826, Mníchov) bol nemecký optik, fyzik a astronóm.
| Joseph von Fraunhofer | |||
 nemecký optik, fyzik a astronóm | |||
| Narodenie | 6. marec 1787 Straubing | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1826 (39 rokov) Mníchov | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Joseph von Fraunhofer | ||
| |||
Život a práca
Bol zakladateľom spektrálnej analýzy. Uskutočnil veľa dôležitých objavov v optike. Ako dvadsaťročný začal pracovať v manufaktúre na výrobu optického skla a už o dva roky neskôr sa stal vedúcim výroby. Stal sa jedným z najlepších odborníkov, pretože dokázal vyrobiť veľké kusy dokonalého skla, ktoré sa hodili na výrobu šošoviek a hranolov do optických prístrojov. Skonštruoval stroje na brúsenie achromatických šošoviek. Pracovné zameranie predurčilo aj jeho vedeckú dráhu. Pozoroval difrakciu a interferenciu rovnobežných svetelných lúčov v spojnej šošovke, zostrojil achromatický mikroskop, ako prvý zostrojil difrakčnú mriežku, pomocou ktorej zmeral vlnové dĺžky v spektre sodíka. Spojením ďalekohľadu s difrakčnou mriežkou začal štúdium slnečného spektra a spektra hviezd.
Objavil v spektrách vesmírnych objektov tmavé čiary, ktoré sa dnes nazývajú jeho menom. Je pravda, že ich pred ním pozoroval anglický fyzik William Hyde Wollaston, Fraunhoferovou zásluhou sa však stali známe, lebo ich viac ako 500 presne zameral a označil. Teoretické vysvetlenie pôvodu Fraunhoferových čiar podal neskoršie nemecký fyzik Gustav Robert Kirchhoff. Spôsobuje ich absorpcia žiarenia v chladnejších povrchových plynných vrstvách hviezd, v zemskej atmosfére, v hmlovinách a iných vesmírnych objektoch. Podrobné štúdium Fraunhoferových čiar tvorí základ poznatkov o slnku, hviezdach, hmlovinách a iných vesmírnych útvaroch.
Posledné roky
V roku 1819 odišiel do Mníchova a v roku 1823 sa stal členom Bavorskej Akadémie vied a profesorom jej fyzikálneho kabinetu. V roku 1824 sa stal rytierom a bol povýšený do šľachtického stavu. O rok neskôr dokončil objektív pre refraktor hvezdáreň v Dorpate, pre teleskop s priemerom v tej dobe výnimočným 244 mm a ohniskovou vzdialenosťou 4,33 metra. V tom istom roku sa stal čestným občanom mesta Mníchov. Heliometer pre observatórium v Königsberskej hvezdárni nedokončil. Zomrel na tuberkulózu pľúc.