Hnutie Nazaret

Hnutie Nazaret alebo ľudovo beňovci (podľa zakladateľa) je katolícke laické hnutie pôsobiace na území Slovenska. Založil ho saleziánsky kňaz Ján Augustín Beňo v 50. rokoch 20. storočia ako reakciu na snahu komunistického režimu zlikvidovať katolícku Cirkev. Hlavným cieľom hnutia je pôsobenie medzi mládežou a v rodinách. Beňo a jeho spolupracovníci pripravovali prednášky a duchovné cvičenia pre rodičov s cieľom naučiť ich kresťansky vychovávať svoje deti. Dôležitá bola autorita kňazov ako duchovných vodcov, ktorí sú s rodinami v pravidelnom kontakte a usmerňujú ich duchovný aj svetský život.

Postupne začalo hnutie Nazaret nadobúdať rysy sekty: od členov sa vyžadovala absolútna poslušnosť duchovnému vodcovi, duchovné vedenie sa zneužívalo na psychologickú manipuláciu, objavila sa snaha obmedziť kontakt členov s vonkajším svetom (zákaz televízie, rádia, telefónu; členom hnutia sa neodporúčalo čítať inú literatúru ako literatúru hnutia). V rodinnom živote hnutie presadzovalo prísne hierarchické usporiadanie rodiny (žena musí byť absolútne podriadená mužovi). Vodcovia hnutia násilným spôsobom zasahovali do výberu životného partnera mladých členov a do intímneho života manželov. Sexualita sa spájala len s mnohopočetným rodičovstvom, zodpovednosť za možné pohoršenia v pohlavnej oblasti sa často zvaľovala výlučne na ženy, propagovala sa plodnosť do krajnosti, pričom zdeformovaná otvorenosť počatiu skĺzla do odmietania prirodzených metód. Odchod z hnutia sa považoval za ohrozenie vlastnej spásy a ostatní členovia hnutia museli s odídencom okamžite prerušiť styky.

Po páde komunizmu chcelo hnutie Nazaret získať pre svoju činnosť cirkevné schválenie. Teologická komisia Konferencie biskupov Slovenska vydala 1. októbra 2002 dokument Výhrady k hnutiu Nazaret, v ktorom hnutiu vyčíta hlavne autoritatívne prvky a snahu o izoláciu svojich členov. Po konzultácii s Pápežskou radou pre laikov malo nasledovať päťročné skúšobné obdobie. Ján Beňo však 7. novembra 2004 vylúčil z hnutia 14 kňazov, ktorí sa pokúšali realizovať pripomienky Pápežskej rady. Hnutie bolo následne 17. januára 2005 dekrétom biskupa Rudolfa Baláža zrušené. Konferencia biskupov Slovenska vyjadrila dňa 9. novembra 2005 nesúhlas s jeho činnosťou. Napriek defektom v činnosti hnutia a konntroverzným názorom boli dekréty Vatikánom – Kongregáciou pre zasvätený život a Pápežskou radou pre laikov v decembri 2005 anulované a hnutie ďalej legálne pôsobí v krajinách strednej Európy.^{[chýba zdroj]} Podľa vyjadrení člena Pápežskej rady pre laikov profesora Guzmána Carriquiryho, počas návštevy slovenských biskupov „ad limina“ v roku 2007 „hnutie Nazaret doteraz nebolo uznané Svätou Stolicou.“ [1]

Napriek tomu Hnutie Nazaret stále existuje a chce byť užitočným v Cirkvi v súčasnom svete. Aj preto pokračujú každoročné návštevy jeho troch zložiek – Združenie rodín Nazaret, Sekulárny inštitút Betánia a Združenie kňazov Nazaret – na Kongregácii pre Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a Pápežskej rade pre laikov – v súčasnosti Dikastérium pre laikov rodinu a život.

V roku 2015 patrilo popri inom medzi ich povzbudenia, aby oslovili slovenských biskupov a informovali ich o stave troch zložiek, o ochote otvárať sa, meniť čo nie je správne a v súčinnosti s nimi sa aktívnejšie zapájať do duchovného úsilia na Slovensku. Okrem otvorenosti pred biskupmi sú otvorení pre všetkých ľudí dobrej vôle i pre spoluprácu aj s inými cirkevnými spoločenstvami. Jednou z ciest ako predstaviť súčasný život Hnutia Nazaret je aj sprístupnenie webovej stránky."[2]