Hexapla

Hexapla alebo Exapla[1] (starogr. Ἑξαπλᾶ) je text Starého zákona ktorý zostavil Órigenés v rokoch 230 – 240 po Kr.[2] (iné možné časové vymedzenie: do roku 245[3], po roku 218[4]). Pozostáva z hebrejského textu, gréckej transkripcie[pozn 1], Septuaginty a troch menej používaných gréckych prekladov, ktorých autormi sú[4][pozn 2] Aquila, Symmachos a Theodotión. Pre žalmy pridal ešte dva[5] alebo (podľa Encyclopædia Britannica) tri preklady neznámych autorov[3]. Text bol usporiadaný v šiestich stĺpcoch vedľa seba, z toho vznikol aj názov. Órigenés ich usporiadal v poradí: hebrejský text, transkripcia do gréčtiny, Aquilov preklad, Symmachov preklad, Septuaginta, Theodotiónov preklad.[6] Ide o prvé kritické vydanie Starého zákona.[7]

Zlomok z Hexaply zobrazujúci žalm 102 – 103 v Aquilovom preklade.

Sám Órigenés považoval za hlavný text Septuagintu, pomocou ostatných prekladov chcel spresniť jej obsah.[5][pozn 3]) Používal na to hviezdičky, poznámky na okraj a pod. Boli to metódy prevzaté z gréckej textovej kritiky. Naučil sa po hebrejsky, s alexandrijskými rabínmi konzultoval hebrejské vlastné mená a navštevoval miesta, o ktorých sa v textoch píše.

Celá práca zabrala Órigenovi asi 20 rokov, rozsah bol okolo 7000 strán,[3] iný zdroj udáva rozsah 6000 strán[2]. Dodnes sa zachovala iba vo fragmentoch, originál sa pravdepodobne nachádzal v Cézarei.[3][2] Tu s ňou pracoval pri zostavovaní Vulgáty Hieronym.[3]

Hexapla v Jewish Encyclopedia[8]

„Órigenés bol, pokiaľ je známe, prvým kresťanským učencom, ktorý sa podujal na štúdium hebrejčiny. Pravdepodobne nemal z tohto jazyka úplne dokonalé znalosti – hoci na mnohých miestach cituje a vysvetľuje hebrejské slová, jeho citácie Starého zákona sú zo Septuaginty, ktorú, zdá sa, považoval za nie menšiu autoritu než hebrejský text. Nie sú indície, že by poznal midraš. Najdôležitejšou časťou jeho príspevku k biblickým štúdiám bol jeho pokus o určenie pôvodného textu Septuaginty s cieľom vymedziť exegetické vzťahy medzi židmi a kresťanmi. Tejto významnej práci – založeniu biblickej textovej kritiky – venoval 28 rokov. Zbieral materiál zo všetkých častí kresťanského sveta. Text Hexaply usporiadal do šiestich stĺpcov: hebrejský v hebrejskom písme; hebrejský v gréckej transkripcii; Aquila; Symmachos; Septuaginta a Theodotión. Časti v Septuaginte, ktoré sa nevyskytovali v hebrejčine, označil horizontálnou čiarou; časti v hebrejčine, ktoré sa nevyskytovali v Septuaginte, hviezdičkami; chybné časti v Septuaginte boli doplnené, väčšinou podľa Theodotióna. Výsledná práca, Hexapla, bola uložená v knižnici v palestínskom meste Cézarea. Nikdy z nej nebol urobený opis. Pravdepodobne v 7. storočí bola zničená, resp. rozpadla sa. Vynechaním prvých dvoch stĺpcov Órigenés zostavil štyri grécke verzie v paralelných stĺpcoch (tzv. Tetrapla). Ani táto práca sa nezachovala. Na niektorých miestach pridal dva ďalšie grécke preklady (Quinta a Sexta); a Hieronym (Habac. ii. 11) spomína siedmy, o ktorom však nič viac nie je známe. Úryvky z Hexaply sa zachovali v prácach rôznych kresťanských autorov, najmä v Hieronymovi. Tieto úryvky zozbieral Bernard de Montfaucon (Hexaplorum Origenis quae supersunt; Paris, 1713) a Frederick Field (Origenis Hexaplorum quae supersunt; Oxford, 1875). Fieldova práca obsahuje všetok materiál dostupný v tom čase na výklad Hexaply.

Stĺpec Hexaply so septuagintným prekladom (s poznámkami) preložili Eusebios a Pamfilos a bol široko používaný (Hieronym v predhovore k svojmu dielu Chronicon). Z neho vznikla sýrska verzia (sýrska Hexapla), ktorá zachovala aj poznámky. Výsledok Órigenovej gigantickej práce sa však veľmi líši od toho, čo mal pôvodne v úmysle. Nedbanlivosť kopistov, ktorí často zanedbávali diakritické znamienka, zanášala totiž cudzie prvky do textu Septuaginty, ktorého skutočnú pôvodnú podobu je v mnohých prípadoch tažké alebo nemožné určiť. Napriek tomu však dochované fragmenty z Órigenovej veľkej práce obsahujú veľa hodnotného materiálu na určenie hebrejskej a alexandrijsko–gréckej podoby Starého zákona v tých časoch.“

Poznámky
  1. Používaný v polohelenizovaných synagógach, tými čo neprijali Septuagintu.[4]
  2. Vznikli ako reakcia židov na osvojenie si Septuaginty kresťanmi.[4]
  3. Septuaginta bola textom oficiálne cirkevne schváleným, takže Órigenes nepresnosti v nej skôr vyznačoval, než by bol tvoril jej novú verziu.[5]

Referencie
  1. ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 102.
  2. BÁNDY, Juraj. Stará zmluva ako literárny fenomén - 4 [online]. FiF UK, rev. 2009-03-17, [cit. 2009-03-21]. Dostupné online.
  3. Hexapla - edition of Old Testament [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. PUTNA, Martin C. Órigenés z Alexandrie : kapitola z dějin vztahů mezi antikou a křesťanstvím, nebo též, Pokus o pohled do tváře. Vyd. 1. Praha : Torst, 2001. 250 s. ISBN 80-7215-151-7. S. 44-45.
  5. Órigenés; NAVRÁTIL, Martin, ed. O svobodě volby. 1. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouc, 2007. 300 s. (Monografie.) ISBN 978-80-244-1842-1. S. 19-20.
  6. TRSTENSKÝ, František. Patristická interpetácia žalmov [online]. [Cit. 2010-01-01]. S. 3. Dostupné online.
  7. Origenes. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Redakcia Paulička, Ivan a kol. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-708-2. S. 464.
  8. Jewish Encyclopedia. New York : Funk and Wagnalls, 1901-1906. Dostupné online. S. 434. (po anglicky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.