Heroín

Heroín (iné názvy: diacetylmorfín, diamorfín) je polosyntetický opiát, derivát alkaloidu morfínu, z ktorého sa pripravuje acetyláciou. Biela kryštalická forma je väčšinou jeho soľ s kyselinou chlorovodíkovou, diacetylmorfín hydrochlorid. Je silne návykový. Jeho trvalé užívanie spôsobuje pomerne veľkú toleranciu v porovnaní s inými látkami, aj keď bolo zaznamenané občasné užívanie bez odvykacích príznakov.

2D molekula heroínu.
3D molekula heroínu.

História

Po prvýkrát sa heroín syntetizoval v roku 1874[1] C. R. Alder Wright, britský chemik pracujúci v Londýnskej St. Mary’s Hospital Medical School. Skúmal reakcie morfínu s rôznymi kyselinami. Niekoľko hodín varil bezvodý morfín s acetanhydridom a získal tým silnejšie pôsobiacu acetylovanú formu morfínu, dnes nazývanú diacetylmorfín. Zmes odoslal na analýzu F. M. Pierceovi z Owens College v Manchesteri, ktorý spravil niekoľko testov na psoch a zajacoch.

Heroín vyrábala firma Bayer ako liek

Heroín ako liek po prvýkrát vyrobil Felix Hoffman z nemeckej farmaceutickej spoločnosti I.G. Farbenindustrie AG (dnes Bayer AG) v Elberfelde 11 dní po tom ako objavil aspirín. Bayer registroval heroín (pravdepodobne z nem. heroisch – heroický) ako ochrannú známku.

Od roku 1898 do 1910 bol predávaný ako nenávyková náhrada morfínu a ako detská medicína proti kašľu. Bayer predával heroín ako „liek“ pre ľudí závislých na morfíne do tej doby, kým bolo objavené, že sa v črevách metabolizuje na morfín. Všetky opiáty sú v črevách metabolizované na identickú molekulu s odlišnou koncentráciou v krvi. Rovnako ako s aspirínom, Bayer stratil niektoré z jeho ochranných známok kvôli 1. svetovej vojne.

Použitie a účinky

Vo Veľkej Británii možno heroín dostať na lekársky predpis, aj keď patrí medzi prísne sledované liečivá (Class A drug). V súlade s britským liekopisom (British National Formulary – BNF) diamorfin hydrochlorid môže byť použitý pri liečbe akútnej bolesti, infarktu myokardu.

Abstinenčné príznaky

Nerad a Neradová v knihe Drogy a mýty menujú nasledovné heroínové abstinenčné príznaky[2]:

  • neutíšiteľná túžba po heroíne
  • nepokoj, nespavosť, úzkosť, únava, zívanie
  • slzenie, slinenie, potenie
  • nevoľnosť, zvracanie, hnačka
  • "husia koža" (vztýčené chĺpky), studená a vlhká tvár
  • zvýšený tlak a teplota, zrýchlený tep a dýchanie
  • kopanie, šklbanie svalmi a bolesti vo svaloch, spontánny orgazmus, štikútka
  • leukocytóza, narušený metabolizmus minerálov

Vplyv na organizmus
  • eufória
  • upokojujúce (sedatívne) účinky
  • pri intravenóznom podaní (do žily) môže mať nárazový účinok (kick, flash) až smrť (zlatá dávka)
  • pri intoxikácii bezvedomie, spomalené dýchanie až zástava dychu, zmenšenie zreníc, hypotenzia, znížená srdcová činnosť

Referencie
  1. http://opioids.com/heroin/heroinhistory.html
  2. NERAD, Jindřich Míša, Ludmila Neradová Drogy a mýty. [s.l.] : [s.n.], 1998. S. s. 74.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému heroín
  • Wikislovník ponúka heslo heroín
Chemický portál
Medicínsky portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.