Henryk Gulbinowicz

V roku 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za biskupa-apoštolského administrátora časti vilniuskej diecézy nachádzajúcej sa v Poľsku so sídlom v Białystoku. V tom čase totiž ešte nebolo vyriešené územné členenie poľských diecéz po druhej svetovej vojne. Biskupské svätenie mu udelil poľský prímas, kardinál Stefan Wyszyński 8. februára 1970. V roku 1975 bol menovaný za vroclavského arcibiskupa-metropolitu a úradu sa ujal v januári 1976. Počas vykonávania arcibiskupskej služby plnil tiež funkciu veľkého kancelára Teologickej fakulty vo Vroclave.

Podporoval aktivity poľského odborového hnutia Solidarita a jeho lídra Lecha Wałęsu. Poľské protikomunistické hnutie mu dôverovalo natoľko, že keď hrozilo jeho násilné rozpustenie (k čomu neskôr aj došlo), vybrali jeho predstavitelia z bankového účtu Solidarity 80 miliónov zlotých a uložili ich u arcibiskupa Gulbinowicza.[3] V prístupe k vtedajšiemu komunistickému režimu sa arcibiskup Gulbinowicz líšil od vedúcej postavy poľského episkopátu, prímasa Józefa Glempa, ktorý bol voči vláde ústretovejší.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Gulbinowicza za kardinála s titulárnym kostolom Immacolata Concezione di Maria a Grottarossa dňa 25. mája 1985.[4] V úrade vroclavského arcibiskupa pôsobil do 3. apríla 2004, keď pápež vymenoval za jeho nástupcu Mariana Gołębiewského.[5]

V rokoch 1969 - 1985 spolupracoval s komunistickou tajnou bezpečnostnou službou (poľsky Służba Bezpieczeństwa (SB), organizácia podobná ŠtB) ako spolupracovník „Henryk“ (pôvodne ako operačný kontakt). Toto rozhodnutie urobil po vydieraní dôstojníkov, ktorí vedeli o jeho homosexuálnych kontaktoch s dospelými mužmi, čo potvrdilo aj konanie vedené Svätou stolicou. Gulbinowicza oficiálne prijal podplukovník Józef Maj, ktorý sa stal jeho riadiacim dôstojníkom.[7]