Henrich Focke

Henrichov otec Johann Focke bol zakladateľom Zemského múzea histórie umenia (dnes Focke-Museum) v Brémach. Henricha celý život fascinovali veľké možnosti letectva. So svojim bratom staval modely lietadiel.

V roku 1908 začal študovať konštrukciu strojov na Technickej univerzite v Hannoveri, ale štúdium zakončil získaním diplomu až po skončení prvej svetovej vojny v roku 1920. Počas vojny slúžil najprv ako infanterista, neskôr pri letectve. Už v priebehu štúdia staval spoločne s G. Wulfom, bratom a ďalšími nadšencami prvé klzáky (prvý v roku 1909) a lietadla (Focke A III, 1912). V roku 1921 s G. Wulfom skonštruovali prvé úradne schválené lietadlo A7.

Focke, Georg Wulf a Dr. Werner Naumann spoločne založili v roku 1924 firmu Bremer Flugzeugwerke, ktorá sa ešte v tom istom roku pretransformovala na akciovú spoločnosť Focke-Wulf AG. Cieľom firmy bolo najmä bezpečné lietanie. Do roku 1933 vzniklo 29 rôznych typov lietadiel, celkovo bolo postavených asi 140 strojov. Medzi nimi bol A 19 Ente (kačica). Využíval patent z roku 1908, na ktorom sa podieľal brat Wilhelm Focke. Georg Wulf s jedným z postavených strojov v roku 1927 havaroval pri testovacom lete a na následky poranenia chrbtice zomrel.

Po fúzii Focke-Wulf s firmou Albatros Flugzeugwerke v roku 1931 začal Henrich Focke pracovať aj v oblasti konštrukcie autogýr. Zbieral skúsenosti s prevádzkou a stavbou autogýr Cierva C.19 a C.30, ktoré firma vyrábala v licencii.

V roku 1931 bol vymenovaný za profesora. Prednášal aj na brémskom technickom učilišti. V roku 1933 musel po vonkajších tlakoch zanechať miesto vo vedení spoločnosti Focke-Wulf AG, ale v stavbe autogýr a predchodcov vrtuľníkov mohol pokračovať. Výsledkom vývoja bolo predstavenie prvého naozaj letu schopného vrtuľníka Fw 61 v roku 1936 v Brémach. Fw 61 mohol, oproti autogýram štartovať aj pristávať kolmo. Vedenie spoločnosti Focke-Wulf však vo vývoji tejto koncepcie nevidelo praktický význam a spôsobovalo Fockemu rôzne problémy, takže sa Henrich aj na nátlak akcionárov rozhodol firmu opustiť.

Henrich Focke spoločne s akrobatickým majstrom sveta Gerdom Achgelisom založil firmu Focke-Achgelis v Delmenhorste (Hoykenkamp). Ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny Focke-Achgelis vypracoval plány na prestavbu civilnej nákladnej helikoptéry Fa 266 na neskorší vojenský model Fa 223 Drache. V roku 1944 sa firma zlúčila s Weser-Flugzeugbau GmbH.

Nákres Focke Rochen

Po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 až 1948 bol Focke ako vojnový zajatec prinútený pracovať vo Francúzsku. Pracoval ako poradca pri prestavbe Fa 223 v štátnej spoločnosti SNCASE v Paríži. Helikoptéra mala označenie S. E. 3000. V tom čase sa vyrábala aj jednorotorová S. E. 3101, predchodca vrtuľníka Alouette.

V roku 1948 založil Focke konštrukčnú kanceláriu v Brémach. Pretože však spojenci v Nemecku nedovolili vyrábať lietadlá, preniesol svoje skúsenosti do odboru lodnej dopravy a stavebníctva.

Medzi rokmi 1948 a 1958 bol Focke technickým poradcom britského ministerstva letectva pre výrobu vrtuľníkov. Od roku 1950 pracoval ako konštruktér v Norddeutschen Fahrzeugwerke vo Wilhelmshavene. O rok neskôr vyvinul v Amsterdame Convertiplan, štvorrotorové lietadlo s kolmým štartom. Od roku 1952 pôsobil štyri roky v Brazílii na vývoji dvojmiestnej ľahkej helikoptéry Beija Flor (kolibrík).

Po zastavení projektu v roku 1956 sa Focke znovu vrátil do Brém. V roku 1957 si dal patentovať princíp „prstencového krídla – koleoptéry“ Focke Rochen s kolmým štartom, na ktorom pracoval už od roku 1944.

V brémskej firme Borgward Automobilwerken potom pokračoval vo vývoji vrtuľníka s označením Kolibri, ktorý Focke vyvíjal v Brazílii. Prvý let sa uskutočnil v roku 1958. Ďalší výskum musel byť zastavený kvôli konkurzu vyhlásenému v roku 1961 na firmu Borgward.

Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov postavil v centre mesta v dielni v zadnom trakte aerodynamický tunel a s jeho pomocou sa snažil vylepšiť vlastnosti vrtuľníka. Tu tiež skúmal iné problémy z odboru aerodynamiky, medzi inými prúdenie vzduchu pri pomalom lete. Tunel znova objavil Kai Steffen v roku 1997 a dnes je hlavnou atrakciou malého múzea.

Až do roku 1965 sa venoval práci ako poradca vo firme Vereinigte Flugtechnische Werke (nástupca Focke-Wulf) v Brémach a v Nemeckom výskumnom ústave letectva a vesmíru.

Henrich Focke, mnohokrát vyznamenaný, zomrel 25. februára 1979.