Hedy Lamarr
Hedy Lamarr, vlastným menom Hedwig Eva Maria Kiesler, (* 9. november 1914, Viedeň, Rakúsko – † 19. január 2000, Altamonte Springs, Florida, USA), bola rakúsko-americká herečka Vo svojej dobe bola považovaná za jednu z najatraktívnejších filmových herečiek.
| Hedy Lamarr | |||
| rakúsko-americká herečka | |||
 Hedy Lamarr v roku 1944 | |||
| Rod. meno | Hedwig Eva Maria Kiesler | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 9. november 1914 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko | ||
| Úmrtie | 19. január 2000 (85 rokov) Altamonte Springs, Florida, USA | ||
| Manžel | Fritz Mandl (1933 – r. 1937) Gene Markey (1939 – r. 1941) John Loder (1943 – r. 1947) Teddy Stauffer (1951 – r. 1952) W. Howard Lee (1953 – r. 1960) Lewis J. Boies (1963 – r. 1965) | ||
| Deti | James Markey Lamarr (* 1939) Denise Hedy Loder (* 1945), Anthony Loder (* 1947) | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | hedylamarr.com | ||
| Commons |  | ||
| |||
Preslávila sa filmom Extase z roku 1932 (réžia Gustav Machatý). V tomto experimentálnom filme hrala niekoľko minút nahá, čo bol prvý prípad ženskej nahoty vo filme. To bol pre vtedajšiu spoločnosť taký šok, že film odsúdil aj pápež Pius XII. a Adolf Hitler ho zakázal. Vo väčšine kópií (amerických či európskych) boli scény s nahou herečkou vystrihnuté.
Prínos v oblasti bezdrôtovej komunikácie
George Antheil pre film "Ballet Mécanique" v rokoch 1923 – 1925 zložil hudbu pre 16 mechanických klavírov, ktoré mali hrať synchrónne. V spolupráci s Hedy Lammar tento princíp použili a spoločne dospeli k predstave rádiovej prenosovej cesty, pri ktorej by sa synchrónne, pomocou diernej pásky (či kotúča), prelaďoval ako vysielač, tak prijímač. Postup, kedy sa pri prenose informácií vysielač a prijímač synchrónne a neustále prelaďujú na ďalšie frekvencie, dnes známy pod skratkou FHSS (Frequency-hopping-spread-spectrum), si Antheil a Lammar dali patentovať v roku 1942 [1], pričom svoj vynález dali bezplatne k dispozícii americkému námorníctvu. Takáto technika prenosu je výrazne odolnejšia voči odpočúvaniu ako aj rušeniu (zámernému či náhodnému).
US Navy však počas vojny vynález oboch umelcov nevyužila a až v roku 1959 sa myšlienky ujala americká elektrotechnická firma Sylvania Electronic Systems Division a v utajení viedla vojenský projekt, systém s preladiteľnou nosnou frekvenciou. Prvýkrát bol systém nasadený počas kubánskej krízy v roku 1962 a pre civilné použitie bol uvoľnený až v polovici osemdesiatych rokov. Systém sa čoskoro po uvoľnení uplatnil v družicových komunikačných sieťach a v súčasnosti je prítomný prakticky vo všetkých sieťach používajúcich rádiové rozhranie (mobilná telefónia, satelitná televízia, navigačný systém GPS).
George Antheil zomrel v roku 1959, Hedy Lammar v roku 2000. Za svoj vynález nikdy odmenu nedostali. Hollywoodska filmová hviezda sa aspoň dočkala morálnej satisfakcie. V roku 1997 bolo Hedy Lammar, snáď ako jedinej herečke v histórii, udelené v USA čestné uznanie za zásluhy o rozvoj elektrotechniky.
V roku 1998 použila spoločnosť Corel na obal a propagáciu svojho grafického programu Corel DRAW 8 prekreslenú fotografiu Hedy Lamarr, ale bez povolenia. Z následného súdneho sporu si Hedy odniesla 200 000 dolárov.
Citáty
- „Akékoľvek dievča môže vyzerať prekrásne. Stačí, keď bude pokojne stáť a tváriť sa prihlúplo.“
Externé odkazy
- Hedy Lamarr v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hedy Kieslerová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).