Inter hala Pasienky

Keď sa v 50. rokoch 20. storočia uvažovalo o potrebe výstavby novej športovej haly, ani sami autori návrhu[2], Jozef Poštulka a Jozef Chovanec, nepredpokladali, že ich stavba vyvolá taký razantný ohlas a bude súčasťou scény slovenskej architektúry až dodnes.

50. roky boli v stavebníctve obdobím využívania „nástrojov budovania“, ktorými boli typizácia a prefabrikácia. Stavba športovej haly na bratislavských Pasienkoch, ktorá je čiastočnou kópiou pôvodnej (originálnej) haly Paraboleum v Raleigh, USA, koncepčne vyčnievala, bola vyzývavou, provokujúcou a elegantnou súčasne.

Keďže tvar konštrukcie je daný jej statickým pôsobením pomocou umne vyvážených síl, môžeme autora základného tvaru označiť projektanta statiky a stavebnej časti - Ing. Jozefa Poštulku v spolupráci s architektom Jozefom Chovancom, ktorý navrhol dispozičné riešenie a architektonické prvky.

Pasienky sú významnou oblasťou mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Je to lokalita, z južnej strany vymedzená Trnavskou cestou a Bajkalskou ulicou a zo severu Vajnorskou a Tomášikovou ulicou. Je to mestská zóna, kde sú sústredené mestské športové aktivity ako napr. krytý plavecký bazén, športové haly (Pasienky a Elán), nekrytý futbalový štadión s atletickou bežeckou dráhou a iné menej významné tréningové plochy pre športovcov.

Na priesečníku Bajkalskej ulice (mestská komunikácia okružného typu) a Trnavskej cesty (typická meststká radiála obsluhujúca tranzitnú dopravu), v južnom cípe pomyselného pentagónu, ktoré už vyššie spomínané ulice tvoria, sa nachádza Športová hala Pasienky.

Športová hala je typologický druh stavby slúžiaci športu a jeho priaznivcom. Má enormné priestorové a dispozičné požiadavky na spôsob riešenia hracích plôch z hľadiska maximálnej univerzálnosti, diváckej kapacity a technického riešenia časti pre divákov - diváckeho zázemia, ktorými sú vstupy, sedenie, krivka viditeľnosti, požiarna bezpečnosť, ale aj sociálne zariadenia a stravovanie.

Autor návrhu, Jozef Chovanec, bol už od počiatku nútený zabezpečiť fungovanie haly tak, aby v nej bolo možné prevádzkovať viaceré druhy športov. Pôvodne to mali byť rôzne typy sálových hier a okrem iného aj odvetvia ľahkej atletiky, ktorými boli skok do diaľky, skok do výšky, skok o žrdi a trojskoky.

Investičný zámer, z ktorého sa pôvodne v roku 1958 vychádzalo predpokladal kapacitu 3500 miest na sedenie v hľadisku, avšak po dodatočných úpravách zámeru sa počet divákov vyšplhal až na 5500. Pri podujatiach alebo športoch, ktorých náročnosť na hraciu plochu, prípadne plochu na umiestnenie pódia, nie je až tak značná, je možné dosiahnuť kapacitu až 6100 sledujúcich divákov v hľadisku haly.

Hmotovo-priestorová schéma haly je definovaná jasne a určito. Tento fakt radí túto nepochybne atraktívnu architektúru k lepším realizáciám, ktoré sa v 20. storočí vykonali na Slovensku. Veľkou výhodou je aj to, že je koncepcia haly jasne čitateľná. Je od prvého pohľadu zrejmé o aký objekt, s akým objemom a funkciou ide. Nič nie je maskované, ani zakrývané.

Keďže pri tomto type stavby je tvar primárne určený statickým pôsobením konštrukcie a nie naopak, môžeme ju zaradiť aj medzi vrcholné diela slovenského inžinierskeho staviteľstva 20. storočia.

Vnímateľné sú tu dve kompozičné osi. Hlavná a vedľajšia. Priebeh hlavnej osi je zadefinovaný stredom hracej plochy, ktorú rozdeľuje na dve rovnaké časti. Na konci tejto osi, v najnižšom bode strešného plášťa, je situovaný mohutný, nie príliš dobre pôsobiaci zberač zrážkovej vody. Hala Paraboleum je riešená elegantnejšie - dva parabolické oblúky sa nad stredovou rovinou pretínajú v tvare ležatého písmena X.

Dominantnú nosnú konštrukciu haly tvoria dva výrazovo jednoznačné a esteticky pôsobiace parabolické oblúky s rozponom 73,5 x 67,5 m, na ktorých je zavesená progresívna lanová konštrukcia strešného plášťa v tvare hyperbolického paraboloidu. Celý tento, na Slovensku dodnes unikátny systém je uložený na subtílnom a elegantnom železobetónovom skelete, ktorý je vyplnený zasklením a tiahne sa po celom obvode stavby.

Jedna z tribún

V centrálnej časti stavby je situovaná hracia plocha. Vo východnej časti objektu, sa nachádzajú dve menšie krídla budovy, napojené na priestor haly. Južné slúži ako tréningová telocvičňa a severné poskytuje priestory ako sú šatne, administratíva a iné hospodárske prevádzky.

Každá polovica hľadiska je rozdelená do štyroch sektorov po 1125 divákov, kam sa vstupuje vomitóriami so šírkou 3200 mm. Po prepočtoch z hľadiska požiarnej bezpečnosti budov trvá divákom šesť minút, kým sa vyprázdni celá budova.

Časopis Projekt z roku 1962 medzi inými spomína aj vhodné situovanie miest pre snímanie televíznych prenosov:

„Pre Čs. štátny film a televíziu sú po obvode hľadiska vtipne umiestené vyvýšené podesty (v počte 12), ktoré umožňujú nerušené snímanie športových podujatí. Zaručujú dobrú viditeľnosť na hraciu plochu i na tabuľu elektročasu a ukazovateľa výsledkov.“ [3]

Pod konštrukciou hľadiska je situované zázemie pre divákov, pozostávajúce z funkcií, ktorými sú šatne, sociálne zariadenia a občerstvovacie zariadenia bufetov. V tejto časti objektu sa taktiež nachádzajú schodiská, ktoré slúžia na prepojenie prízemia z vyššie položenými časťami tribúny. Konštrukcia schodiska je mohutná a stavbe ako takej konkuruje svojou masívnosťou.

Tak ako v roku 1962 aj dnes sa táto originálna architektúra javí súčasnou. Na dobu svojho vzniku však bola príliš odvážna, príliš komplikovaná, príliš pokroková.

Mnohé detaily sa nerealizovali dôsledne, mnohé sa zanedbalo a v plnej miere sa odhalila neschopnosť vtedajších staviteľov vyriešiť množstvo konštrukčno-technických podnetov, ktoré sa napokon javia nevyvážene a sú v úplnom kontraste s jasným názorom a názorovou líniou architekta a jeho architektúry.

Táto stavba sa stala opäť dôkazom, že moderná stavba sa vytvára a definuje presným a niekedy až pedantným spracovaním remeselných a stavebných detailov a hlavne kvalitou materiálu. A tak sa kvôli hrubým nedostatkom a nie práve najlepšej úrovni spracovania stráca zo športovej haly jej výrazová istota a nespĺňa v plnej miere výrazový a estetický zámer autora.

Deatilný pohľad na Hant Arenu zvonka v noci

Aj napriek nepripravenosti podnikov realizovať stavbu tohto typu a práve týmto spôsobom, sa z tejto športovej haly stala ikona slovenského moderného staviteľstva a patrí k významným míľnikom slovenského staviteľstva vôbec.

Konštrukcia haly patrí medzi stavby, ktorých tvar je determinovaný ich statickým pôsobením, ktorý dominuje celkovému dizajnu. Jej elegancia spočíva v staticky umne vymyslenom konštrukčnom systéme a je možné ju preto považovať primárne za inžinierske dielo tvoriace "dramatickú architektúru".

Športová hala Pasienky bola navrhnutá a skonštruovaná pred cca 50 rokmi – modernými prostriedkami, moderným prístupom, modernou všestrannosťou. Hala nepatrí do šesťdesiatych rokov. Je nadčasová, stále aktuálna, stále využívaná a dobre fungujúca.

• Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017 – (1. – 9. decembra 2017)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inter hala Pasienky

• www.asb.sk/sportova-hala-pasienky-v-bratislave.html
• http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/68115-hala-bez-otca/
• Kuzma, D. a kol.: časopis Projekt. Zväz slovenských architektov, Bratislava, 11-12/1962.
• Moravčíková, H. H. a kol.: Časopis Arch. Meritum, s.r.o., Bratislava, 5/2000.
• Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava, 1976.
• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007.