Habánska kaplnka

Kaplnka bola adaptovaná na Habánsku kaplnku v roku 1760 a slúžila pre obyvateľov Habánskeho dvora, tzv. Habánov, ktorý sa nasťahovali na okraj Veľkých Levár a založili si tam vlastnú osadu. Habáni prišli zo Švajčiarska.

Kaplnka mala šesť okien a dvojo dverí: vpredu pre vstup ľudu, zboku pre vstup kňaza. Nenachádzala sa v kaplnke sachristia. V drevenej vežičke bol jeden zvon.

Kaplnka mala jeden prenosný oltár, na ktorom sa kedysi uchovávala Oltárna sviatosť. Na oltári sa nachádzal obraz Panny Márie, kríž a šesť pozlátených drevených svietnikov. V oltári boli relikvie svätcov Žigmunda, Františky Rímskej a Ladislava Uhorského. Svetlo udržiavalo šesť lámp.

Kaplnka bola úplne obnovená v roku 1841 a naposledy bola obnovená roku 1991.

V súčasnosti má kaplnka oltár s obrazom Panny Márie a vzadu malý organ.

Na základe výsady Márie Terézie z roku 1781 až do roku 1928 habáni, ktorí prestúpili na katolícku vieru, mali svojho vlastného duchovného správcu, ktorý konal bohoslužby v nemčine. Pôsobili tu tiež aj jezuiti a františkáni. Správa kaplnky začas používala vlastnú pečiatku s kolopisom „SIGILLUM CAPELLAE CONVER. ANABAPTISORUM IN N. LEVARD 1889“.[1]

V rokoch 1902 až 1908 spravovali túto mariánsku kaplnku poľskí pavlíni z Krakova. Pavlíni sídlili v dome, ktorý im daroval gróf Štefan Wenckheim. Kláštorné spoločenstvo tvorili dvaja kňazi, traja klerici a jeden brat. Pavlíni používali vlastnú pečať s textom: „SIGILL. CONVENTUS NAGY-LÉVÁRDENSIS S PAULII: ERTAE“.[1]

V roku 2001 sa začala oprava habánskej fary. Bola urobená vodovodná a plynová prípojka či tiež úprava interiéru. V roku 2004 boli všetky opravy dokončené. V priestoroch zrenovovanej fary bolo zriadené pastoračné centrum.

V rokoch 2006 až 2007 boli realizované reštaurátorské práce v interiéri kaplnky. Urobili sa nové rozvody elektriny, oprava omietok, nátery a maľby, oprava okien či dverí a bol tiež zreštaurovaný oltárny obraz. Zo zadnej strany kaplnky sa nachádzajú slnečné hodiny.