Gustáv V.
Gustáv V. (celé meno Oscar Gustaf Adolf) (* 16. jún 1858, Štokholm – † 29. október 1950, Štokholm) bol v rokoch 1907 – 1950 švédsky kráľ z rodu Bernadotte.
Gustáv V. | |||
švédsky kráľ | |||
| |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | rod Bernadotte | ||
Panovanie | 1907 – 1950 | ||
Predchodca | Oskar II. | ||
Nástupca | Gustáv VI. Adolf | ||
Biografické údaje | |||
Pôvodné meno | Oscar Gustaf Adolf | ||
Narodenie | 16. jún 1858 Štokholm | ||
Úmrtie | 29. október 1950 (92 rokov) Štokholm | ||
Pochovanie | kostol Riddarholmen v Štokholme | ||
Rodina | |||
Manželka | |||
Potomstvo |
Gustáv VI. Adolf, Wilhelm Bernadotte, Erik Bernadotte | ||
Otec | Oskar II. | ||
Matka | Žofia Nasavská | ||
Odkazy | |||
Gustáv V. (multimediálne súbory na commons) | |||
Biografia
Gustáv sa narodil ako prvý zo štyroch synov švédskeho a nórskeho kráľa Oskara II. a jeho manželky Žofie Nasavskej. Do roku 1905 bol následníkom nórskeho trónu. Na švédsky trón nastúpil po otcovej smrti v roku 1907 a zotrval na ňom do svojej smrti v roku 1950.
Bol zástancom reforiem a veľmi dbal na dodržovanie konštitučného systému. Počas jeho panovania bolo ženám priznané volebné právo. V zahraničnej politike došlo za jeho vlády k tesnému spojenectvu škandinávskych krajín, aj keď Nórsko v roku 1905 vyhlásilo nezávislosť od Švédska. V období jeho vlády prebehli obe svetové vojny počas ktorých sa snažil – napriek svojim pronemeckým sympatiám – zachovať neutralitu svojej krajiny, čo sa Švédsku aj podarilo. Počas druhej svetovej vojny však robil politiku istého diplomatického zbližovania s Nemeckom a s niektorými nacistickými prominentmi.
Bolo verejným tajomstvom, že kráľ bol homosexuál a často sa to ani nepokúšal skrývať (tu je nutné nezabúdať, že v tejto dobe bola homosexualita nielen spoločensky neprijateľná, ale i trestná).
V roku 1948 sa uskutočnili veľké oslavy Gustávových deväťdesiatych narodenín. Bola pri nich zrejmá kráľova zjavná fyzická staroba; pri otvorení parlamentu v roku 1950 bol trón prázdny.
Gustáv V. zomrel ráno 29. októbra 1950 v paláci Drottningholm na komplikácie bronchitídy. So 43 rokmi panovania bol najdlhšie vládnucim monarchom na švédskom tróne (okrem Magnuse Erikssona, ktorý sedel na švédskom tróne 45 rokov, ale 12 rokov nemohol pre svoj nízky vek vládnuť aktívne). 9. novembra bol pochovaný v kostole Riddarholmen v Štokholme.
Manželstvo a deti
20. septembra 1881 sa princ Gustáv oženil s princeznou Viktóriou (* 1862 – † 1930), dcérou bádenského veľkovojvodu Friedricha I. Narodili sa im traja synovia:
Gustáv V. – tenista
Ako dieťa bol Gustáv slabej telesnej konštitúcie, ale vďaka sústavnej telesnej výchove vyrástol vo vysokého štíhleho muža atletickej postavy, ktorý sa dožil vysokého veku.
Gustáv V. má veľké zásluhy na rozvoji tenisu vo Švédsku – do tej doby bol veľmi málo rozšíreným športom, ale zásluhou kráľovho aktívneho hrania sa stal veľmi populárny. Tenis sa Gustáv naučil počas svojho pobytu vo Veľkej Británii v roku 1878 a po návrate domov založil prvý tenisový klub v zemi, v roku 1936 založil Kráľovský pohár – dôležitý európsky halový turnaj. Sám bol vynikajúci tenista; ako "Pán G" veľakrát hral na Francúzskej riviére, najradšej v mixe so súčasnými hviezdami ženského tenisu, o. i. so Suzanne Lenglenovou a Jadwigou Jędrzejowskou, a to do vysokého veku.
V čase druhej svetovej vojny intervenoval u nemeckej vlády za lepšie zaobchádzanie s väznenými tenistami Jeanom Borotrom a Gottfriedom von Crammom. V roku 1980 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej galérie slávy.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gustav V. na českej Wikipédii.
Gustáv V. | ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Oskar II. |
Švédsky kráľ 1907 – 1950 |
Nástupca Gustáv VI. Adolf |