Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces

Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces (iné názvy: Gramov-Schmidtov proces ortogonalizácie, Gramova-Schmidtova ortogonalizácia) je proces, ktorým z množiny lineárne nezávislých vektorov priestoru vytvárame jeho ortonormálnu bázu. Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a navzájom sú ortogonálne. Vektorový priestor dimenzie n môže byť všeobecne generovaný ľubovoľnou n-ticou lineárne nezávislých vektorov. Tieto však majú rôznu orientáciu a nejednotnú dĺžku (normu). Na odstránenie respektíve normalizáciu sa využíva práve spomínaný Gram-Schimdtov ortogonalizačný proces.

Postup ortogonalizácie

V prvom kroku Gramovho-Schmidtovho ortogonalizačného procesu sa pokladá za základ prvý vektor z množiny vektorov, ktoré normalizujeme. Podľa tohto vektora sa odvíja orientácia zvyšných. Ďalším krokom je samotná ortogonalizácia vektorov, a nakoniec normalizácia vektorov. Pre zjednodušenie výpočtov sa vektory normalizujú až na koniec procesu. Tento proces možno popísať ako rekurentný proces.

Vlastnosti a vzťahy

Nech je vektorový priestor, ktorý je generovaný lineárne nezávislými vektormi . To, že vektory sú lineárne nezávislé znamená, že existuje len triviálna nulová kombinácia koeficientov , že systém má riešenie. Hľadáme také vektory s vlastnosťou

Odtiaľ vyplýva, že vektory musia byť ortogonálne a musia mať jednotkovú dĺžku. Tieto už budú priamo tvoriť bázu konkrétneho vektorového priestoru.

Proces ortogonalizácie

Ortogonalizácia

Najprv teda položíme . Postupujeme ďalšími vektormi, pričom sú dané rekurentným vzťahom

čo možno ekvivalentne prepísať do sumačného zápisu

Treba poznamenať vlastnosť , kde . Samotný ortogonalizačný proces využíva k ortogonalizácii operátor projekcie, ktorý je definovaný

Ortogonálnou projekciou vektora na priestor generovaný vektorom nazývame vektor a platí . Týmto spôsobom sa nájde ortogonálna projekcia daného vektora. Vektor ortogonálny na priestor generovaný vektorom je potom rozdiel . Platí teda, že skalárny súčin je nulový.

Normalizácia

Ortogonalizované vektory sa následne normalizujú na spoločnú jednotkovú dĺžku. Po tomto, dostaneme výsledný ortonormálny vektor , preto môžeme písať

Ide o symbolický zápis súčinu každej zložky vektora prevrátenou hodnotu normy tohto vektora. Odtiaľ

Pod normou vektora sa chápe norma definovaná nasledovne

Príklad

Majme vektorový priestor generovaný dvojicou lineárne nezávislých vektorov . Postupujeme najprv voľbou . Teraz od tohto vektora bude závisieť druhý. Použijeme vzťah pre ortogonalizáciu ďalších vektorov a dostávame rovnosť

Výsledný vektor je ortogonálny vektor k vektoru . Teraz ho treba znormalizovať. Vektory generujú obyčajný euklidovský dvojrozmerný priestor, stačí preto použiť euklidovskú normu

Výsledný ortonormálny vektor bázy bude mať tvar

Podobným spôsobom sa znormalizuje vektor , ktorého norma je a odtiaľ

Ľahko možno skalárnym súčinom overiť, že vektory sú skutočne ortogonálne.

Použitie ortogonalizácie na iné priestory

Gram-Schmidtov proces sa však nemusí používať výlučne pre euklidovské priestory . Môže sa použiť taktiež na ortogonalizáciu funkcií v priestore funkcií so skalárnym súčinom

Pomocou ortogonalizačného procesu možno vytvoriť Legendrove polynómy, ktoré sú prvky priestoru funkcií so skalárnym súčinom

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.