Goliáš (ľahký nosič nálože)

SdKfz. 302
exponát v Deutsches Panzermuseum

SdKfz. 303
exponát v Tank Museum Bovington

Vývoj Goliáša začal koncom roka 1940, kedy sa Wehrmacht rozhodol nahradiť väčšie a ťažkopádne „Borgward“ s podobným účelom. Výsledkom mal byť malý a ľahký nosič nálože (minimálne s hmotnosťou nálože 50 kg) s diaľkovým ovládaním, zostrojený podľa prototypu pôvodne navrhnutého francúzskym konštruktérom Adolphe Kégressom niekoľko mesiacov pred anektovaním Francúzska Nemeckom a ukoristeného Nemcami.

Projekt tejto zbrane nemal žiadnu prioritu a tak prvá verzia s označením SdKfz. 302 (Sonderkraftfahrzeug, "špeciálne vozidlo") bola testovaná (3. Mittlere Panzer Kompanie / Panzer Abteilung 300 (FL)) a do boja prvýkrát nasadená na Kryme pri meste Sevastopoľ až v júni 1942. Stroje vyrobila automobilová spoločnosť Carl FW Borgward v nemeckých Brémach. Prvý rad SdKfz. 302 (Gerät 67) mal elektrický pohon realizovaný dvoma elektromotormi napájaných z batérie, ktorú si Goliáš viezol so sebou. Goliáš v tejto verzii mohol viezť iba 60 kg nálože. Nevýhodou tejto verzie boli pomerne vysoké výrobné náklady, malý akčný rádius, hmotnosť batérií, nízka rýchlosť v spojení so slabou ochranou proti ľahkým zbraniam nepriateľa.

Ďalšia verzia s označením SdKfz. 303a (Gerät 671) bola uvedená do bojového nasadenia už na jeseň roku 1942. Oproti verzii 302 bola táto verzia Goliáša vybavená spoľahlivým dvojvalcovým benzínovým motocyklovým dvojtaktným motorom SZ7 Zündapp, ktorý poskytoval vyšší výkon a bol ľahší než elektromotory s batériami. Touto konštrukčnou zmenou sa podarilo zvýšiť rýchlosť aj nosnosť a Goliáš mohol viesť 75 kg (165-librovú) nálož. Taktiež mal na čelnej strane zosilnené pancierovanie. Konštruktéri pri tejto inovovanej verzii experimentovali aj s rádiovým diaľkovým ovládaním alebo prenosom televízneho signálu, ale pre zlú efektivitu neboli tieto koncepcie realizované.

Po dvoch rokoch, v novembri roku 1944, bol Goliáš ešte raz technicky upravený a pod označením SdKfz. 303b (Gerät 672) mohol niesť nálož s hmotnosťou až 100 kg (220 libier).

Dochované exempláre je možné nájsť v United States Army Ordnance Museum v USA, Bovington Tank Museum vo Veľkej Británii, v Múzeu poľského vojska, vo Vojenskohistorickom múzeu tankových zbraní a techniky v Kubinke v Rusku a v Deutsches Panzermuseum v Nemecku. Repliky Goliáša je možné zhliadnuť aj v Normandii (Francúzsko) v múzeách Dňa D.

Ručná preprava Goliáša na vozíku.
(Varšava 1944)

Goliáš so svojimi malými rozmermi a nízkou hmotnosťou (okolo 400 kg, podrobnejšie pozri technické údaje) bol ľahko transportovateľný na miesto operačného nasadenia. Na väčšie vzdialenosti bol ťahaný ako príves na ľahkom dvojkolesovom vozíku za ťažným vozidlom. Na miesto operačného nasadenia bol dopravovaný na vozíku ručne, kde bol následne obsluhou z vozíka uvoľnený a pripravený k činnosti. Obsluhu Goliáša vrátane obsluhy ťažného vozidla tvorilo 4 až 5 mužov – vojakov. Z hľadiska bojovej taktiky bol Goliáš prvé káblom diaľkovo ovládané pozemné pancierované vozidlo určené na demoláciu.

Obsluha ovládala Goliáša pomocou diaľkového káblového elektrického riadenia, ktoré umožňovalo obsluhe ho z bezpečnej vzdialenosti, napríklad zo zákopu alebo z bunkra, naviesť k požadovanému cieľu a vykonať diaľkové odpálenie deštrukčnej nálože. Cieľom útoku Goliáša mohlo byť nepriateľské bojové vozidlo (tank), bunker alebo všeobecne budova vrátane jej interiéru, guľometné hniezda, ženijné konštrukcie (most), dopravná cesta (železnice), zastavenie útoku pechoty alebo demonštrácie a iné objekty podliehajúce poškodeniu alebo deštrukcii vplyvom detonácie alebo explózie. Goliáša bolo možné využiť aj na vytvorenie priechodu mínovým poľom. V takom prípade neniesol nálož určenú na odpálenie, ale iba svojim pohybom aktivoval rozbušky mín a priviedol ich k výbuchu. Aj v tomto prípade bola obsluha pri použití diaľkového ovládania dostatočne vzdialená od miesta výbuchu.

Typ tejto zbrane, ktorá je pri splnení taktickej úlohy sama zničená, sa označuje ako samodeštrukčná.

Časť pásu Goliáša, zamurovaná do steny katedrály sv.Jana Krstiteľa vo Varšave a pripomínajúca nasadenie Goliášov počas povstania v roku 1944.

Prvé bojové nasadenie Goliáša prebehlo na Kryme pri dobývaní mesta Sevastopoľ v júni 1942, kedy bol nimi vyzbrojený 300. ženijný oddiel (Panzer Abteilung 300). Ďalšia jednotka vybavená Goliášom bola v novembri 1942 tanková ženijná rota (Panzerpionierkompanie) 811, v decembri toho istého roku ešte roty 812, 813 a 814. Podľa plánu mala mať každá 162 Goliášov (a 22 obrnených transportérov SdKfz 251 v ženijnej verzii). Nasadený bol v bitke v Kurskom oblúku pri operácii Citadela, kedy bol používaný k vytvoreniu priechodov cez mínové polia. Použitý bol aj pri potlačení Varšavského povstania v roku 1944, v Normandii pri vylodení spojencov, v Ardenách a ďalších prípadoch.

Napriek očakávanému úspechu v bojovom nasadení sa použitie Goliáša neobišlo bez komplikácií a jeho celkové nasadenie do bojov bolo minimálne. Problémy nastávali v členitom teréne, kde sa ovládací kábel zachytával o konáre a kamene, často následne došlo k jeho pretrhnutiu. Goliáš nemal ani dostatok výkonu k prekonávaniu niektorých prekážok, nevýhodou bola aj malá svetlá výška. Na piesočnatom podklade dochádzalo k jeho "zahrabaniu až po brucho" a znehybneniu, čím sa stal ľahkým terčom odstreľovania protistrany. K znehybneniu taktiež dochádzalo následkom delostreleckej paľby, ktorá prerušila ovládací kábel. Aj pri Varšavskom povstaní sa poľskí bojovníci zameriavali na ovládací kábel, keď jeho prerezaním stroje Goliáš likvidovali.

SdKfz. 302
"elektrický" Goliáš (1942)

Prototyp Goliáša sa od následnej sériovej verzie SdKfz. 302 líšil tým, že mal (okrem hnacej rozety a napínacieho kolesa) štyri väčšie plné pojazdové kolesá, ktoré boli v sériovej výrobe nahradené malými pojazdovými kolesami.

Všetky tri výrobné verzie Goliáša s upraveným pojazdom vychádzali z rovnakého základu, ale medzi verziami 302 a 303 ​​bol konštrukčný rozdiel, vyplývajúci z odlišného pohonu.

SdKfz. 303

SdKfz. 303
Konštrukcia Goliáša s odkazy na jednotlivé konštrukčné skupiny.

SdKfz. 303
Nemeckí vojaci manipulujú s Goliášom na prepravnom vozíku.

Vysvetlivky: × údaj nedostupný, ×× údaje sa líšia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goliáš (ľahký nosič nálože)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Goliath (lehký nosič nálože) na českej Wikipédii.