Gerolamo Cardano
Gerolamo Cardano (alebo Girolamo/Geronimo Cardano alebo lat. Hieronymus Cardanus) (* 24. september 1501, Pavia – † 20. september 1576, Rím) bol taliansky matematik, filozof a astrológ, ktorý v čase najväčšieho rozkvetu astrológie v rokoch 1450 - 1550 patril medzi tých, ktorí zároveň aktívne rozvíjali astronómiu. Jeden z hlavných predstaviteľov prírodnej filozofie obdobia renesancie.
| Gerolamo Cardano | |||
 | |||
| Narodenie | 24. september 1501 Pavia, Taliansko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 20. september 1576 (74 rokov) Rím, Taliansko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Žil a učil v Miláne a Pavii, potom v Bologni. Roku 1570 ho zatkli pre údajné kacírstvo a zakázali mu učiť a publikovať. Odvtedy žil v Ríme.
Roku 1545 napísal Ars magna, v ktorej uverejnil postupy na riešenie rovníc tretieho stupňa, ktorých výsledkom sú takzvané Cardanove vzorce (postupy vymyslel žiak Niccola Fontana Tartaglia S. del Ferro), a postupy na riešenie rovníc štvrtého stupňa (Lodovico Ferrari).
Ako prvý sa zaoberal matematickou pravdepodobnosťou, opísal Cardanov záves (tiež krížový záves; prvýkrát spomenutý Filónom Byzantským) a Cardanov kĺb (tiež krížový kĺb; takisto ho neobjavil Cardano).
V oblasti medicíny sa snažil tomuto oboru dať vedecký základ a zabezpečiť, aby pomáhala praktickému liečiteľstvu – zanechal veľa pozorovaní z oblasti patológie, teralógie a o infekčných chorobách.
V oblasti filozofie bol hylozoista, čiže svet je vraj naplnený prahmotou naplnenou dušou. Spájal panteizmus s novoplatónskym mysticizmom.
Bol aj známym astrológom. Napísal knihy o metoskopii a astrológii a bol dvorným astrológom Joachima I. von Brandenburg.