Gerúzia

Gerúziu tvorilo dvadsaťosem gerontov (starci), ktorí dovŕšili šesťdesiat rokov a pochádzali z významných rodín. Jej členmi boli aj dvaja spartskí králi. Členstvo v gerúzii bolo doživotné, po smrti člena rady starších bol doplnený ďalší člen. Gerúzia bola kráľovský poradný orgán a zároveň pripravovala podklady a návrhy na rokovania spartského ľudového zhromaždenia. V Aténach mal obdobnú funkciu areopág. Ale už v priebehu peloponéskej vojny si gerúzia osvojila výkonné právomoci vrátane rozhodnutii proti kráľom. V priebehu 4-3 stor. prnl. na seba strhla výkonnú moc.

Potom ako Turci dobyli Byzantskú ríšu, na území dnešného Grécka sa grécky hovoriace kresťanské obyvateľstvo začalo organizovať do rôznych zoskupení (či už ako spojenci tureckej moci alebo jej odporcovia), ktorého pôvod bol staroveký a pretrval aj počas byzantského obdobia. Gréci, hlavne z Peloponézu a z Rumélie, boli organizovaní do vidieckych zoskupení, na čele ktorých stál bohatý Grék, zvaný dimojerondas (zo slov dimos-ľud a jerondas-starec, po starogrécky geron) alebo poturčene kotsabasis. Dimojerondas podliehal tureckej správe a pri rozhodovaní o rôznych veciach, týkajúcich sa gréckych obyvateľov mu pomáhala práve gerúzia, tvorená vplyvnými miestnymi Grékmi. Gerúzia existovala aj u nomádskeho gréckeho kmeňa Sarakacanov. Sarakacani sa organizovali do tzv. tselingádu, na jeho čele bol tselingas, ktorému tiež v rozhodovaní radila gerúzia. Tu však išlo prevažne o otázkach týkajúcich sa chovu zvierat či o migrácii. Gerúzia existovala aj v autonómnom gréckom kraji Zagori, ktorí leží v Epire a tu bola jej úloha dôležitá, zagorskí Gréci mali veľkú autonómiu a boli to dôležití podnikatelia. Zagori malo povolené zostaviť aj grécke vojsko, ktoré viedla práve gerúzia. Gerúzia existovala aj na polostrove Chalkidiki a aj na ostrove Chios. Gerúzie boli zrušené ustanovením nezávislého Grécka a definitívne do polovice 20. storočia.