Geoffrey Wellum

Flight lieutenant Brian Kingcome (vľavo), veliaci dôstojník 92. perute RAF a jeho wingman, Flying officer Geoffrey Wellum, vedľa lietadla Supermarine Spitfire na základni Biggin Hill, Kent, 1941

Geoffrey Wellum sa narodil 4. augusta 1921 vo Walthamstowe v grófstve Essex. Vzdelanie získal na Forest School v Snaresbrooku. Počas posledného ročníka školy bol aj kapitánom kriketového tímu.

V auguste 1939, kedy mal 18 rokov, sa prihlásil k Royal Air Force. Prvým lietadlom, na ktorom letel bol dvojmiestny cvičný de Havilland Tiger Moth na základni Desford v Leicestershire. Po úspešnom absolvovaní kurzu pokračoval v lietaní so strojmi North American Harvard na základni Little Rissington u 6. školy letového výcviku.

U RAF bol v tom období taký nedostatok pilotov, že mladý Geoffrey bol v máji 1940, ešte pred dokončením výcviku, poslaný priamo k 92. peruti, ktorá lietala na stíhacích lietadlách Supermarine Spitfire.[1] U perute dostal mladík Wellum od svojich kolegov prezývku „Boy“ (chlapec). Počas bitky o Britániu bol Wellum svedkom rozsiahlych bojových akcií. Niekoľko vyčerpávajúcich týždňov bojoval o svoj život v leteckých súbojoch vysoko nad južným Anglickom, keď sa vlny lietadiel Luftwaffe pokúšali svojimi náletmi zlomiť morálku krajiny. Jeho prvým veliacim dôstojníkom bol Roger Bushell a medzi jeho blízkymi kolegami bol aj Brian Kingcome.[2]

Geoffrey Wellum (vpravo hore) oslavuje v spoločnosti dôstojníkov RAF a hostí prvé výročie príchodu 92. perute na základňu Biggin Hill, september 1941

Dňa 11. septembra 1940 si nárokoval zostrel nemeckého bombardéru Heinkel He 111 a 27. septembra štvrtinový podiel na zostrelení Junkersu Ju 88. V novembri 1940 si nárokoval poškodenie dvoch (jeden v spolupráci) Messerschmittov Bf 109 a 9. júla 1941 zostrel Bf 109 nad okupovaným Francúzskom. Za statočnosť, ktorú prejavil v leteckých operáciách proti nepriateľovi, mu bol 5. augusta 1941 udelený Záslužný letecký kríž (Distinguished Flying Cross, DFC).[3]

Vo februári 1942 bol prevelený k 65. peruti na základni Debden, pričom v marci bol vymenovaný za veliteľa letky (Flight Commander).

Dňa 11. augusta 1942 Wellum viedol osem Spitfirov, ktoré vzlietli z lietadlovej lode HMS Furious, aby posilnili bojový doplnok na letisku Luqa na Malte. Pridali sa tu k 145. peruti s povinnosťami protivzdušnej obrany.

Wellum trpel ťažkou sínusitídou a bojovou únavou, čo bolo dôsledkom trojročného intenzívneho bojového lietania. Utrpel úplné nervové zrútenie a musel byť preložený z Malty späť do Británie, kde sa stal skúšobným pilotom na lietadlách Hawker Typhoon u spoločnosti Gloster Aircraft. V roku 1944 sa oženil so svojou priateľkou Grace, s ktorou mali tri deti.

Vojnu skončil ako strelecký inštruktor so 146 nalietanými letovými hodinami, pričom naďalej zostával v RAF. Najprv slúžil ako štábny dôstojník v Západnom Nemecku a potom nasledovalo štvorročné turné so 192. peruťou.

Wellum odišiel z RAF v roku 1961 a následne pracoval s firmou komoditných maklérov v Londýnskom City. Založil si vlastné podnikanie a potom prevzal rodinný podnik.[4] V polovici 80. rokov, s rodinným podnikom v likvidácii a prebiehajúcim rozvodom,[5] Wellum v depresii odišiel do dôchodku. Odsťahoval sa na polostrov Lizard v Cornwalle, ako si sľuboval ešte v mladosti, a usadil sa v obci Mullion.[5] Aby sa vyrovnal s depresiou a dokázal, že vlastne urobil niečo so svojím životom,[5] vzal si svoje vojnové zápisníky a napísal rukopis spomienok, ktoré nikdy nemal v úmysle zverejniť. Dal ich do zásuvky a zabúdal na ne dve desaťročia. Následne ho výskumník bitky o Britániu vypátral v Mullione. Wellum predal zaprášený rukopis historikovi, ktorý ho ukázal svojim priateľom u vydavateľstva Penguin Books. Obsah rukopisu ich prekvapil a snažili sa okamžite nájsť Geoffreyho. Kniha s názvom First Light nakoniec vyšla v roku 2002. Napriek svojmu novému úspechu, Welluma stále prenasledovali jeho zážitky z vojny. Povedal: „Ľudia hovoria: ‘Musíš na to všetko zabudnúť, bolo to už dávno.’ Odpovedám: ‘Úplne s vami súhlasím, ale môžete mi povedať, ako?’“ Geoffrey Wellum zomrel večer 18. júla 2018 vo veku 96 rokov vo svojom dome v Mullione.[6][7]