Gaston Bachelard
Gaston Bachelard (* 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko – † 16. október 1962, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny kritik, sprvu predstaviteľ psychoanalýzy, neskôr fenomenológie a neoracionalizmu.
| Gaston Bachelard | |||
| Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Meno | Gaston Bachelard | ||
| Narodenie | 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko | ||
| Úmrtie | 16. október 1962 (78 rokov), Paríž, Francúzsko | ||
| Dielo | |||
| Oblasť záujmu | fenomenológia, epistemológia, filozofia vedy | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
 | Gaston Bachelard (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Predmetom jeho záujmu boli otázky epistemológie a filozofie vied, imaginácie, snenia a poézie z hľadiska ich hlbinnej súvislosti s prírodnými živlami (oheň, voda atď). Pôsobil na katedre dejín v Dijone a na Sorbonne, kde v rokoch 1940-1954 prednášal dejiny vedy a filozofiu.
Podľa Bachelarda sa veda a umenie, rozum a fantázia k sebe navzájom dialekticky vzťahujú. Aj veda predpokladá fantáziu alebo predstavivosť. K vede dochádza na základe zlomu, rozchodu s každodennou skúsenosťou. Veda má procesuálny charakter, spočíva v napravovaní omylov, v rozchádzaní sa s predchádzajúcimi formami tvorby teórií a prekonávaní protirečení. Veľmi dôležité sú v procese vedy prechodné obdobia. Veda má povahu výroby (produkcie): svoj objekt konštruuje ako umelý produkt. Bachelard kritizuje chápanie daného ako základného či zakladajúceho.
V diele Nový druh vedy Bachelard hovorí, že vedecké myslenie nahradí metafyzika a intuitívnosť.
Metódou psychoanalytickej typológie základných mýtických prvkov hmoty (zeme, ohňa, vody a i.) skúma zdroje a formy imaginácie a poézie.
Dielo
- 1928 – Essai sur la connaissance approchée
- 1928 – Étude sur l'évolution d'un problème de physique
- 1929 – La valeur inductive de la relativité
- 1932 – Le pluralisme cohérent de la chimie moderne
- 1933 – Les intuitions atomistiques
- 1934 – Le nouvel esprit scientifique
- 1936 – La dialectique de la durée
- 1937 – L'expérience de l'espace dans la physique contemporaine
- 1938 – La formation de l'esprit scientifique
- 1938 – La psychanalyse du feu
- 1940 – La philosophie du Non
- 1940 – Lautréamont
- 1942 – L'Eau et les rêveries
- 1943 – L'Air et les Songes
- 1947 – La Terre et les rêveries de la Volonté
- 1948 – La Terre et les rêveries du Repos
- 1949 – Le rationalisme appliqué
- 1951 – L'activité rationaliste de la physique contemporaine
- 1953 – Le matérialisme rationnel
- 1957 – La poétique de l'espace
- 1960 – La poétique de la rêverie
- 1961 – La flamme d'une chandelle
- 1971 – Épistémologie
- 1988 – Fragments d'une Poétique du Feu
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.