Götz George

Götz George (* 23. júl 1938 Berlín, Nemecko - † 19. jún 2016 Hamburg) bol nemecký herec. Popularitu získal predovšetkým svojou postavou duisburgského komisára Horsta Schimanského v krimi seriáli Miesto činu [1].

Götz George
Götz George v lete 2001
Narodenie23. júl 1938
Berlín, Nemecko
Úmrtie19. jún 2016 (77 rokov)
Hamburg, Nemecko
Povolanieherec
Roky pôsobenia1950–2016
ManželkaLoni von Friedl (1966–1976)
RodičiaHeinrich George, Berta Drews
Cena Emmy
2003 – Mein Vater

Rodinný život

Narodil sa v Berlíne do hereckej rodiny: otec Heinrich George bol známou filmovou a divadelnou hviezdou svojej doby, jeho matka Berta Drews známou herečkou. Krstné meno získal podľa obľúbenej otcovej hry Götz von Berlichingen. Otec zomrel v Sovietmi riadenom spojeneckom internačnom tábore Speziallager Nr. 7 Sachsenhausen. Vyrastal spolu so svojím starším bratom Jánom (* 1931) s matkou v Berlíne, kde navštevoval Berthold-Otto-Schule a neskôr lýceum Alpinum vo švajčiarskom Zuoz. Ján sa stal fotografom, nakrúcal dokumentárne filmy a reklamy.

V rokoch 1966 až 1976 bol ženatý s herečkou Loni von Friedl, s ktorou mal dcéru Tanyu. Od roku 1997 žil s novinárkou Marikou Ullrich, pár mal svadbu v roku 2014 [2] .

Profesijné kariéra

Debutoval v roku 1950 v Hebbelovom divadle v Berlíne v hre Williama Saroyana Moje srdce je v horách. Vo filme sa objavil prvýkrát v malej úlohe roka 1953 po boku Romy Schneiderovej v titule Keď biele orgovány začnú kvitnúť (Wenn der weiße Flieder wieder blüht). V hlavnej filmovej úlohe účinkoval prvýkrát v roku 1956 vo filme Alter Kahn und junge Liebe.
V šesťdesiatych rokoch vošiel do širšieho povedomia účinkovaním vo filmoch na motívy románov Karla Maya (Poklad na Striebornom jazere, Medzi supmi a Winnetou a miešanka Apanači), v ktorých hral úlohu Freda Engela. V osemdesiatych rokoch sa prvýkrát objavil ako komisár Schimanski v televíznom seriáli Miesto činu.

Jeho posledné vystúpene pred kamerou bolo v kriminálnej dráme nemeckej televízie ARD Zlé počasie (Böse Wetter). Zomrel vo veku 77 rokov 19. júna 2016[3].

Dokumentárne filmy
  • Götz George: Das Leben, die Kunst und ein deutscher Mime. Gespräch, 7:49 Min., ttt – titel, thesen, temperamente, Erstsendung: 4. máj 2008
  • Beckmann im Gespräch mit Götz George. NDR, Erstausstrahlung: 12. máj 2008
  • Alles Gute, Götz George! Dokumentation, 45 Min., Erstausstrahlung: 23. júl 2008
  • Nicht reden, machen – Eine Begegnung mit Götz George zum 70. Geburtstag. WDR, 45 Min., Buch und Regie: Marika Ullrich, Erstausstrahlung: 25. júl 2008[4]
  • Der will doch nur spielen – Götz George. WDR, 44 Min., Buch und Regie: Frank Bürgin, Erstsendung: 19. júl 2013, [5] der ARD

Literatúra
  • Berndt Schulz: Götz George: Schauspieler und Superstar. Lübbe (Bastei-Lübbe-Taschenbuch 61134), Bergisch Gladbach 1988, ISBN 3-404-61134-9.
  • Frank Becker, Frank Jaeger: Das große Schimanski-Buch. Lübbe (Bastei-Lübbe-Taschenbuch 71201), Bergisch Gladbach 1988, ISBN 3-404-71201-3.
  • Heiko R. Blum: Götz George: seine Filme – sein Leben. Heyne (Heyne-Bücher 32), München 1989, ISBN 3-453-86106-X.
  • Berndt Schulz, Petra Gallmeister: Götz George. Zsolnay, Wien 1993, ISBN 3-552-05108-2.
  • Heiko R. Blum: Götz George: Beruf: Schauspieler. Henschel, Berlin 2003, ISBN 3-89487-457-0.
  • Torsten Körner: Götz George: Mit dem Leben gespielt. Scherz, Frankfurt am Main 2008, ISBN 978-3-502-15029-9.

Referencie
  1. Götz George mal pri Schimanskom jasno, kultura.pravda.sk
  2. Götz George will nicht mehr: „Ich hab genug gestrampelt“, Hamburger Abendblatt, abgerufen am 19. Oktober 2014.
  3. Zomrel nemecký herec Götz George, známy ako komisár Schimanski style.hnonline.sk
  4. Inhaltsangabe der ARD
  5. Inhaltsangabe

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Götz George

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Götz George na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.