Bylinožravec

Bylinožravec alebo rastlinožravec alebo herbivor alebo fytofág je v širšom slova zmysle akýkoľvek organizmus živiaci sa rastlinami. Podľa tejto definície sú bylinožravcami aj rastlinné parazity, čiže mnohé huby, niektoré baktérie, mnohé zvieratá, 1 % kvitnúcich rastlín a niektoré prvoky (či už sa živia živými rastlinami, mŕtvymi alebo len získavajú živiny z iných živých rastlín). V užšom slova zmysle ide o zviera kŕmiace sa rastlinnou potravou.

Sirény sú vodné cicavce spásajúce nárasty rias, preto ich zaraďujeme medzi bylinožravce

Termín „vegetarián“ je vyhradený na pomenovanie ľudí, ktorí nechcú jesť mäso, na rozdiel od zvierat, ktoré jesť mäso nedokážu.

Pojem "bylinožravec" je mierne zavádzajúci, pretože navodzuje dojem, že bylinožravce sa živia len bylinami, tzn. nedrevnatými cievnatými rastlinami. V skutočnosti sa ale pojem bylinožravec vzťahuje aj na konzumentov častí stromov, plodov a semien, rias, koreňov a pod.

V bunkovej stene rastlín sa nachádza celulóza, ktorú živočíchy nedokážu stráviť. Pre lepšie energetické využitie rastlinnej potravy preto niektoré bylinožravce žijú v symbióze s mikroorganizmami, ktoré v ich tráviacom trakte rozkladajú celulózu na jednoduchšie látky. Známa je najmä symbióza prežúvavcov s mikroorganizmami žijúcimi v ich bachore. Tráviaca sústava bylinožravcov je tiež vo všeobecnosti dlhšia ako u mäsožravcov.

V potravinovom reťazci na bylinožravce nadväzujú predátory 1. rádu.

Rozdelenie bylinožravcov

1. Podľa časti rastliny, ktorú konzumujú

  • fytofágy v užšom zmysle - živočíchy požierajúce zelené časti rastliny, prípadne aj kvety
  • xylofágy - živočíchy živiace sa drevom
  • fruktofágy - živia sa plodmi

2. Podľa počtu druhov rastlín vhodných na konzumáciu

  • polyfágy - konzumujú veľké množstvo druhov, napríklad tur domáci.
  • monofágy - konzumujúce malé množstvo, v extrémnych prípadoch len jeden druh. Príkladom je koala medvedíkovitá.

Adaptácie rastlín

Bylinožravce málokedy skonzumujú celú rastlinu. Väčšinou sú obmedzené na jej nadzemnú časť aj to nie celú. Často spásané druhy rastlín, napríklad z čeľade lipnicovité (Poaceae) sú preto adaptované tak, že ich rastová zóna sa nachádza na povrchu pôdy a nie na vrchole stonky, ako u väčšiny rastlín. Odhryznutím rastového vrcholu - púčika by totiž živočích zamedzil jej ďalší rast. Vo všeobecnosti pomáha rastlinám vyrovnať sa poškodeniu, ktoré spôsobily bylinožravce, ich vysoká regeneračná schopnosť. Iné rastliny sa proti konzumácii bránia toxickými látkami, pŕhlivými trichómami, pichliačmi, alebo nepríjemnou chuťou.

Niektoré rastliny, resp. ich plody sú však priamo prispôsobené na konzumáciu, na ktorú tiež navádzajú živočíchy svojou farbou. Živočích skonzumuje plod, ale semeno nepoškodené prejde jeho tráviacim traktom a dostane sa do pôdy na mieste často vzdialenom od materskej rastliny. V týchto prípadoch bylinožravé živočíchy pomáhajú šíreniu rastlín (zoochória).

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.