Franz von Suppé

Pôvodným menom Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta Cremona a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny žijúcej vo Viedni. Mladosť prežil v Zadare, kde sa učil hre na flautu a spieval v zbore. Hudobnú teóriu ho učil miestny vojenský kapelník. Ako 13. ročný skomponoval omšu v ktorej sa jednoznačne prejavil jeho hudobný talent. Napriek tomu jeho otec nemal príliš pochopenie pre synove hudobné ambície. Neskôr sa mladý Franz presťahoval do Padovy, kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.

Hrob F. von Suppé, v Zentralfriedhof, vo Viedni.

Do Viedne sa dostal v roku 1835, keď mu zomrel otec. Pokračoval v štúdiu hudby a pokúšal sa komponovať opery, Virginia (1837) a Gertrude della valle (1841), ktoré však nikdy neboli uvedené. V roku 1840 ho riaditeľ divadla Theater in der Josefstadt zamestnal ako dirigenta. Istý čas pôsobil aj v Bratislave. Jeho prvé komické hudobné dielo Jung lustig, im Alter traurig, uvedené v tomto divadle sa nestretlo s výrazným úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku 1842 dirigoval operu Nápoj lásky od Gaetana Donizettiho, s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1844 uviedli jeho dielo "Ein Morgen, ein Mittag und ein Abend in Wien". Stával sa zo Viedni čoraz známejším ako dirigent ale aj ako skladateľ. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v Theater an der Wien a v 60. a 70. rokoch pracoval v Carl Theater, kde boli uvedené aj jeho operety.

V revolučnom roku 1848 skomponoval hymnickú pieseň Das ist mein Österreich, ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode Offenbachových operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.

24. novembra 1860 mala premiéru jeho prvá opereta Dievčenská škola (Das Pensionat), ktorá už zaznamenala istý úspech a znamenala vlastne zrod Viedenskej operety. Suppé úspešne skĺbil Offenbachovskú operetu s Viedenskou hudobnou tradíciou. Operetám doprial aj výrazné a kvalitné predohry, ktoré sa hrávajú dodnes ako orchestrálne skladby.

Rozhodný úspech však dosiahol Suppé v roku 1865, svojou operetou Krásna Galatea (nem. Die schöne Galathée), ktorá mala premiéru 9. septembra. Z ďalších autorových operiet sú najvýznamnejšie Fatinitza (1876) a Boccaccio (1879), preslávila sa tiež predohra k operete Ľahká kavaléria.

• Das Pensionat, Dievčenská škola (1860)
• Zehn Mädchen und kein Mann (1862)
• Die schöne Galethée, Krásna Galatea (1865)
• Leichte Kavaviere, Ľahká kavaléria (1866)
• Banditenstreiche (1867)
• Fatinitza (1876)
• Boccaccio (1879)
• Dona Juana (1880)
• Der Gasconer (1881)
• Afrikareise (1883)
• Jagd nach dem Glück, Honba za šťastím (1888)