František Močnik

Narodil sa v Cerkne v Slovinsku. Študoval teológiu v Gorici, neskôr matematiku na univerzite v Grazi, kde získal v roku 1840 aj doktorát filozofie. Ako profesor matematiky pôsobil v roku 1846–1849 na technickej akadémii v Ľvove, od roku 1849 na univerzite v Olomouci. V roku 1851 s titulom školný radca sa stal inšpektorom ľudových škôl v Laibachu, od roku 1860 pôsobil v podobnej funkcii pre ľudové školy a reálky v Grazi. Od roku 1869 do svojho odchodu na dôchodok v roku 1871 bol hlavným školským inšpektorom Štajerska s pôsobiskom v Grazi.

Tento pôvodom slovinský matematik mal mimoriadne veľký vplyv na výuku matematiky na ľudových i stredných školách v celej rakúsko-uhorskej monarchii v druhej polovici 19. storočia. Bol autorom desiatok mimoriadne populárnych učebníc matematiky pre ľudové i stredné školy, zároveň zostavovateľom tabuliek k nim. Boli to moderné učebnice zostavené pôvodne v duchu celoríšskej, tzv. Bonitz–Exnerovej školskej reformy, v priebehu rokov viackrát doplňované a prepracované v súlade s novými požiadavkami. Vynikali jasnosťou výkladu, exaktnosťou spracovania a prepojenosťou na praktický život. Boli vydávané až do začiatku 20. storočia, okrem pôvodnej nemčiny aj v prekladoch do národných jazykov a boli najrozšírenejšími učebnicami matematiky v monarchii. V mnohých prípadoch sa stali východiskom a vzorom spracovania nových diel, okrem iného aj predlohou známej Počtovedy Martina Čulena.

Zomrel 30. novembra 1892 v Grazi.

• Stránky venované Františkvi Močnikovi
• Franc Močnik

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Močnik

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.