Frank Patrick Herbert

Narodil sa 8. októbra 1920 Eileen McCarthyovej Herbertovej v Tacome (štát Washington), kde i vyrastal. Jeho otec, Frank Patrick Herbert senior, bol údajne tyranský a autoritársky typ. V čase jeho narodenia pracoval ako vodič linkového autobusu medzi mestami Tacoma a Aberdeen. Neskôr predával elektrické zariadenia, automobily, pracoval ako policajná hliadka na motocykli. V roku 1928 sa i z rodinou presťahoval do malej farmy v Burley.[1]

Ako dieťa bol veľmi zvedavý a veľa čítal. Páčili sa mu diela H.G.Wellsa, J.Verna a E. R. Burroughsa. V deň svojich 8. narodenín vstal spoza jedálenského stola v rodičovskom dome a prehlásil: "Chcem byť spisovateľom." Jeho starý otec z matkinej strany, John McCarthy, o chlapcovi povedal: "Je to desivé. Tak malé dieťa by nemalo byť tak bystré." Na základnej škole bol uznávanou autoritou na všetko. Jeho zvedavá a nezávislá povaha ho počas detstva i v dospelosti opakovane privádzala do ťažkostí. Strednú školu ukončil v roku 1938; univerzitu nedokončil, pretože sa odmietol zaoberať predmetmi, ktoré ho nezaujímali. Stal sa akýmsi "vedcom bez diplomu".

Profesionálnym spisovateľom sa stal až v strednom veku. Roky sa ťažko predieral životom, menil zamestnania i miesta, kde žil (precestoval väčšinu Severnej i Južnej Ameriky).

Frank Herbert v roku 1939 ukončil Salem High School a v tom istom roku začal svoju kariéru ako novinár, keď klamal o svojom skutočnom veku – čo mu umožnilo stať sa zamestnancom novín Glendale Star. Počas II. svetovej vojny slúžil 6 mesiacov v námorníctve ako akreditovaný fotograf (Photographer Second Class V-6), potom bol zo zdravotných dôvodov prevedený do zálohy (1943). Následne pracoval 2 roky ako editor pre Oregon Journal v Portlande, štát Oregon.

V roku 1941 sa v meste San Pedro v Kalifornii oženil s mladučkou Florou Parkinsonovou. 16. februára 1942 sa im narodila dcéra Penny. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa už v roku 1945.

V rokoch 1946 – 47 študoval na University of Washington v Seattli, kde v krúžku kreatívnej literárnej tvorby stretol svoju budúcu druhú manželku Beverly Ann Stuartovú, s ktorou žil 37 rokov (svadba bola 20. júna 1946) až do jej smrti v roku 1984 (zomrela na rakovinu pľúc). V tom čase boli jedinými študentmi, ktorým sa podarilo niečo zo svojich prác i predať a publikovať (Frankovi dobrodružné poviedky do Esquire (Survival of the cunning, marec 1945) a Doc Savage (The Jonah and the Jap, apríl 1946), Beverly príbeh do Modern Romance).

Beverly bola v nasledujúcich rokoch hlavným živiteľom rodiny; pracovala ako zle platený reklamný autor pre obchodné domy a aby umožnila tvorbu manželovi, zanechala svoju spisovateľskú kariéru. Frank pracoval ako reportér a editor v mnohých novinách na Západnom pobreží (Seattle Star, Oregon Statesman, Tacoma Times) a písal prejavy politikom (najdlhšie spolupracoval s novinami San Francisco Examiner's California Living magazine, pre ktoré pracoval viac ako 10 rokov). Bol tak nezávislý, že odmietal pracovať pre jedného vydavateľa; písal o tom, čo sa páčilo jemu. Bol komentátorom v lokálnych rádiách, živil sa aj ako lovec ustríc, kameraman, pisateľ prejavov a koordinátor kampaní viacerých republikánov a robil dokonca inštruktora pre prežitie v džungli. Takto sa pretĺkali viac ako dve desaťročia.

Herbert začal čítať science fiction v 40. rokoch a v 50. ju začal i písať – vo forme poviedok, ktoré sa objavili v Startling Stories a ďalších časopisoch. V nasledujúcom desaťročí ich publikoval takmer 20. Jeho kariéra románopisca začala v roku 1955 vydaním románu The Dragon in the Sea, kde použil prostredie ponorky 21.storočia ako miesto na vykreslenie boja zdravého rozumu a šialenstva. Kniha predpovedala celosvetové konflikty za ovládnutie zvyšných zdrojov ropy. Román bol úspešný, no nepriniesol autorovi významnejší finančný benefit.

Po oslnivom úspechu Duny sa stal spisovateľom z povolania (od roku 1972). Nerodilo sa to však ľahko; za román dostal preddavok 7500 dolárov a po jeho veľkom komerčnom úspechu ďalšie peniaze – v roku 1968 to bolo približne 20 000 dolárov. Hoci to bolo zďaleka najviac, koľko vtedy spisovateľ sci-fi zarobil, nestačilo to stále na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Úspech mu však otvoril mnohé dvere, ktoré boli preňho dovtedy zatvorené: Začal písať pre časopis Seattle Post-Intelligencer (1969 – 1972) a učiť umeleckú literárnu tvorbu na University of Washington (1970 – 72). Na univerzite sa zapojil do viacerých protivojnových aktivít. V roku 1972 pracoval vo Vietname a Pakistane ako konzultant pre sociálne a ekologické štúdie (jeho pozemky na polostrove v štáte Washington sa stali ukážkou ekologickej samostatnosti). Následne napísal, režíroval i produkoval televízny dokument The Tillers, založený na jeho práci s Royom Prostermanom v Pakistane, Vietname a ďalších krajinách.[1]

S Beverly mal 2 synov: Briana (1947) a Brucea (1951). Dcéra Penny (1942) bola z prvého manželstva. S Beverly vlastne tvorili spisovateľský tím: pravidelne sa s ňou radil, svoje diela jej čítal a ona mu pomáhala a robila mu editora. V roku 1974 u Beverly diagnostikovali rakovinu a následne postúpila ťažkú operáciu. Žila potom ešte ďalších 10 rokov, no jej zdravie bolo liečbou ťažko podlomené.

Po jej smrti sa ešte tretí raz oženil (1985), jeho poslednou manželkou sa stala Theresa Shackelfordová. Väčšinu života prežil na pobreží Pacifiku v Kalifornii a na Havajských ostrovoch.

Zomrel na následky rozsiahlej embolizácie do pľúcnice počas rekonvalescencie po operácii pre rakovinu pankreasu 11. februára 1986 v Madisone, štát Wisconsin. Mal 65 rokov.

2018 - Duna (Dune, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)

2019 - Spasiteľ Duny (Dune Messiah, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)

2020 - Deti Duny (Children of Dune, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)