Frank Marino

Ako päťročný najskôr začal Francesco hrávať na bicie nástroje,[4] no vo veku okolo trinástich už začínal s hrou na gitaru.[5] Jeho štýl hry je silne ovplyvnený Hendrixom. Na webových stránkach je Marino opisovaný ako „popálený Jimiho psychedelickým plameňom...“[6] a sám to aj potvrdzuje tým, ako rád predvádza coververzie Hendrixovej gitarovej klasiky, akou je napríklad kompozícia „Purple Haze“.[1][6] Frank Marino často kritizovaný, že sa správa ako Hendrixov klon, [7][8] no Marino sám seba za imitátora nepokladá, dodáva, že „jeho štýl používa prirodzene, nevybral si ho on, ale štýl si našiel jeho.“ [9]

Skupina Mahogany Rush, ktorej je lídrom bola viac-menej populárna v 70. rokoch. Ich nahrávky sa vtedy dostali do rebríčkov Billboardu a mali aj viacero vystúpení, ako napríklad v roku 1978 bolo na podujatí California Jam II. Koncom 70. rokov bola skupina označovaná ako „Frank Marino and Mahogany Rush“.[10] Zanedlho sa kapela rozpadla a začiatkom 80. rokov Marino vydal u hudobného vydavateľstva CBS dva sólové albumy. Počas 80. a 90. rokov sa skupina dala znovu spojila a niekoľkokrát vystúpila. V roku 1993 sa Frank Marino rozhodol odísť z hudobného priemyslu.

V roku 2001 sa Marino k hudbe znovu vrátil. V roku 2005 sa v interview pre časopis Guitar Player vyjadril, že „aj keď vedel, že má nejakých fanúšikov, netušil, že len na internete ich stretne pol milióna“.[4] Vydal album Eye of the Storm a šiel na koncertné turné, na ktorom hrával počas show svoje charakteristické improvizované vystúpenia.[4] Frank je stále aktívny, koncertuje a nahráva pod vlastným menom. Bol napríklad spolu s inými umelcami zapojený do nahrávania bluesového albumu, ktorý bol poctou Albertovi Kingovi a Stevie Ray Vaughanovi.

Marino je strýkom Dannyho Marina, sólového gitaristu kanadskej metalovej kapely The Agonist.

Okrem Jimiho Hendrixa, Marino priznáva vplyv aj iných hudobníkov ako sú: John Cipollina (z kapely Quicksilver Messenger Service), Robbyho Kriegera,[11] Duane Allmana, Johnnyho Wintera a Carlosa Santanu. Hráva blues, heavy metal a improvizované štýly. Ovplyvnil aj ďalších gitaristov, napríklad Zakka Wyldeho,[12] Joe Bonamassu,[13] Erica Galesa a Paula Gilberta.[14] Jeho hru uznáva aj časopis Guitar Player, ktorý ho označuje spolu s Jeffom Beckom, Eddie Van Halenom a The Edgem (U2) za „výnimočného gitarového hráča s úplným spektrom rozsahu“ (ešte vzletnejšie v origináli ako „full-spectrum guitar god“).[15]

Sólové albumy

• 1981 – The Power of Rock 'n' Roll
• 1982 – Juggernaut (1982 Columbia Records) U.S. #185[16]
• 1986 – Full Circle
• 1990 – From the Hip

S kapelou Mahogany Rush

• Zoznam v článku Mahogany Rush

Niektoré nahrávky a zbierky

• California Jam II (1978)
• Fit for A. King (1980)
• Metal Giants (1988)
• Guitar Speak II (1990)
• Hats off to Stevie Ray (1993)
• Bryan Lee: Live at the Old Absinthe House Bar Friday Night (1997)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Marino

• Frank Marino & Mahogany Rush Oficiálna Fan Page
• HardRadio.com Frank Marino Interview

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frank Marino na anglickej Wikipédii.