Francesco Bartolomeo Rastrelli
Francesco Bartolomeo Rastrelli (rus. Франческо Бартоломео Растрелли; * 1700, Paríž, Francúzsko – † 1771, Petrohrad, Rusko) bol ruský architekt taliansko-francúzskeho pôvodu, predstaviteľ ukrajinského a ruského baroka.
| Francesco Bartolomeo Rastrelli | |||
 | |||
| Narodenie | 1700 Paríž, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 29. apríl 1771 Petrohrad, Rusko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Francesco Bartolomeo Rastrelli | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v Paríži ako syn talianskeho sochára a architekta Carla Bartolomea Rastrelliho (1675 – 1744). Do Ruska prišiel v roku 1715 spolu so svojim otcom. Vo svojich stavbách kombinoval posledné trendy talianskeho baroka s tradičným moskovským štýlom. Staval v typickom, veľmi bohatom a majestátnom štýle neskorého baroka.
Jeho prvým dôležitým poverením bola ponuka na výstavbu paláca pre bývalého vládcu Moldavska, princa Dmitrija Kantemira. Po nástupe Alžbety I. na ruský trón sa stal obľúbeným dvorným architektom. Medzi jeho stavby patria napríklad Zimný palác v Petrohrade, postavený v rokoch 1754 – 1762 alebo Katarínsky palác v cárskej rezidencii Carskoje Selo (oba paláce sú známe extravagantnou nádherou a bohatstvom výzdoby), Stroganovov palác v Petrohrade, Kostol svätého Ondreja a Mariánsky palác v Kyjeve (teraz slávnostné sídlo ukrajinského prezidenta), Letný palác v Petrohrade (postavený 1741, zničený 1797) či Rundalský palác a Jelgavský zámok v dnešnom južnom Lotyšsku. Okrem toho v roku 1723 vytvoril bronzovú bustu Petra I. Veľkého.
Diela
Palác Rundalen, Lotyšsko
Palác Jelgava, Lotyšsko
Chrám svätého Ondreja v Kyjeve