Ferdinand Maxmilián Brokoff
Ferdinand Maxmilián Brokoff (* 12. september 1688, Červený Hrádek – † 8. marec 1731, Praha) bol český sochár a rezbár, syn sochára a rezbára Jana Brokoffa a brat sochára a rezbára Michala Jana Josefa Brokoffa. Spolu s otcom a bratom patrili k popredným predstaviteľom českého barokového sochárstva.
| Ferdinand Maxmilián Brokoff | |||
 český sochár a rezbár | |||
| Narodenie | 12. september 1688 Červený Hrádek, Česko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 8. marec 1731 (42 rokov) Praha, Česko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v západných Čechách ako druhý syn Jana Brokoffa. Podobne ako jeho brat Michal Jan Josef pokračoval v rodinnej tradícii a vyučil sa za sochára v dielni svojho otca. V rokoch 1708 – 1713 študoval v dielni vtedy slávneho Ondřeja Filipa Quitainera, ale od roku 1709 už tvoril samostatne.
V českom prostredí sú známe predovšetkým jeho diela na Karlovom moste. Hoci väčšinu sôch z Brokoffovej rodinnej dielne signoval obvykle jej majiteľ, otec Jan, je nesporné, že celý rad prác pre Karlov most robili v skutočnosti skôr jeho synovia. Ferdinandovi Maxmiliánovi sa pripisuje autorstvo či spoluautorstvo pri ôsmich plastikách na zábradlí Karlovho mosta, vrátane snáď najpopulárnejšieho trinitárskeho súsošia ľudovo nazvaného Turek na Karlovom moste (súsošie sv. J. z Mathy so sv. Felixom z Valois a sv. Ivanom). Na súsoší sv. Františka Xaverského zanechal dvadsaťtriročný Brokoff vlastný autoportrét. Jeho ďalšia plastika pre most, súsošie sv. Ignáca z Loyoly, spadlo pri povodni v roku 1890 do Vltavy a už nebolo na most osadené. Zrekonštruovaný originál je uložený v v Lapidáriu Národného múzea.
Počas svojich mnohých ciest, okolo roku 1714, stretol vo Viedni význačného rakúskeho architekta Jana Fischera z Erlachu, s ktorým potom spolupracoval na svojich významných dielach. Spolu s ním získal zákazky vo Viedni a sliezskom Vroclave, tvorili však spoločne aj pre Prahu a českú klientelu.
Zomrel na tuberkulózu, obvyklú chorobu sochárov, na ktorú zomreli aj jeho otec a brat. V roku 1732 ho pochovali na kostolnom cintoríne kostola sv. Martina v múre, kde umiestnili aj jeho pamätnú bustu.
Dielo
Praha
- portál domu U Hopfenštokov (1710)
- Morzinský palác (1714)
- súsošie sv. J. Krtiteľa s anjelmi na Maltézskom námestí (1715)
- kostol svätého Jakuba Väčšieho (Praha, Staré Mesto) (náhrobok Jana Václava Wratislava z Mitrovic – 1714 – 1716)
- kostol svätého Haštala (drevené sochy oltára Kalvárie – 1716)
- kostol svätého Havla (sochy evanjelistov v kaplnke Kalvárie – 1719 – 1720)
- socha sv. Jana Nepomuckého s anjelikmi, bazilika sv. Jiří (1722)
- dom U zlatého jelena (1723)
- kostol svätých Šimona a Judu (Praha, Staré Mesto)
- Mariánský morový stĺp na Hradčanskom námestí (1724 – 1726)
- súsošie sv. Jana Nepomuckého ako almužníka pred kostolom sv. Ducha (1725)
- kostl svatäého Jiljí (1730)
- kostol svätého Tomáša (plastiky hlavného oltára) (1730)
- Klementinum
- kostol Matky Božej pred Týnom
Karlov most
- súsošie sv. Barbory so sv. Margarétou a sv. Alžbetou (1707)
- socha sv. Vojtecha (1709)
- socha sv. Kajetána (1709)
- súsošie sv. Františka Borgiáša (1710)
- súsošie sv. Františka Xaverského (1711)
- súsošie sv. Vincenca Ferrerského so sv. Prokopom (1712)
- súsošie sv. Jana z Mathy so sv. Felixom z Valois a sv. Ivanom (1714)
- socha sv. Víta (1714)
Európa a Čechy
Galéria
Sv. František Xaverský, Karlov most
Sv. Vincenc Ferrerský a sv. Prokop, Karlov most
Sv František Borgiáš, Karlov most
sv. Kajetán, Karlov most
Sv. Vojtech, Karlov most
Svatá Barbora, sv. Markéta a sv. Alžběta, Karlov most
Sv. Ignác z Loyoly. Detail originálu súsošia zrúteného z Karlovho mosta v roku 1890 a teraz uloženého v Lapidáriu Národného múzea v Prahe
Brokoff – Krzeszow
Referencie
- Blažíček, Oldřich: Ferdinand Maxmilián Brokof. Praha, 1957
- Blažíček, Oldřich: Ferdinand Brokof. Praha, 1976