Kostol svätého Haštala

Dnes sa kostol skladá zo štyroch lodí a veže nad západnou stranou južnej bočnej lode, so sakristiou pri severnej strane presbytéria. Zvonku je kostol jednoduchý, bez výraznejšieho členenia. Z fasády vystupujú jednoduché, raz odstupňované oporné piliere s pultovými strieškami. Hranolová veža je zastrešná nízkou ihlancovou strechou s lucernou. Pôvodne lomené okná, ktorých obrysy je čiastočne vidno, boli znížené a zakočené polkruhovo. Západný vstup je zdôraznený edikulovým portálom.

Do kostola sa vstupuje zo západu do hlavnej lodi kostola. Tá je zaklenutá štyrmi nenápadnými klenbovými poľami, s barokovou valenou klenbou s lunetami na jednoduché pilastre u 2. a 3. pilieru a na zdvojené pilastre na zvyšných pilieroch. Pozostatky pôvodnej gotickej klenby, ktorá bola asi o meter vyššia ako baroková, sú viditeľné len v podkroví.  Západné pole lode zaberá renesančná empora, podklenutá hrebienkovou krížovou klenbou. Južne od vchodu v hlavnom poli sa nachádzajú malé dvere vedúce na emporu k organu. Hlavná loď a presbytérium majú výšku približne 18 metrov. Medzi bočnými a hlavnou loďou sa nachádzajú polkruhovo klenuté arkády s rímsami. Ich pôvodný gotický lomený tvar je zachovaný zo strany bočných lodí. Piliere arkád, skladajúce sa z veľkých kvádrov, sú v rohoch vyžľabené a zosilené príložkou, vysunutou smerom do bočnej lode.

Chór s jedným klenbovým poľom a záverom skladajúcim sa z piatich strán osemuholníka má valenú klenbu s lunetami. Oproti pôvodnej gotickej klenbe je znížená. Steny členia zdvojené pilastre s korintskými hlavicami. Pôvodné, gotické okná s ostením, tvoreným výžľabom so skosenými hranami, boli pri chóre a hlavnej lodi v baroku znížené a ukončené polkruhovo.

Na pravej, južnej strane sa nachádza bočná loď, zaklenutá gotickou krížovou klenbou s rebrami s profilom dvakrát vyžľabeného klinu, ktoré dosadajú vo východnom poli v kútoch a na rímsové hlavice ukončené hranolovou konzolou, ďalej len na rímsové konzoly, ktoré sú v kútoch pilierov v podveží zmenšené. Okrúhle svorníky sú hladké bez ozdôb. Lomené gotické okná nemajú kružby a majú zošikmené ostenie.

Pôdorys kostola

Na opačnej strane sa nachádza severná dvojlodná sieň, ktorá je vyššia ako južná bočná loď, klenba má subtilnejšie rebrá s hruškovým profilom, ktoré vychádzajú na jednej strane zo štíhlych stredných stĺpikov na polygonálnych sokloch a na druhej strane z konzol s vegetatívnym vzorom uložené na masku divého muža.

Pred severným a južným portálom sú dve menšie predsiene. Severná predsieň má gotický interiér. Okná nemajú kružby, sú široké, majú zložitejšie ostenie a sú profilované hlbokým výrezom, ktorý je lemovaný nenápadnými prútmi. Rovnaké ostenie má aj okno západnej fasády osvetľujúce hlavnú loď. Podobné ostenie má aj severný portál do dvojlodia, pred ktorým bola v baroku postavená malá predsieň, zastrešená valbovou strechou, so vstupom cez edikulu, zaklenutá hrebienkovou krížovou klenbou, podobne ako podklenutie kruchty. Pred južným vstupom sa nachádza podobná predsieň, zaklenutá valenou klenbou s lunetami ako v hlavnej lodi.

Vo východnej časti kostola – v severnej časti chóru sa nachádza gotická sakristia, ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej klenby s šesťlúčovým záverom. Štíhle rebrá s hruškovitým profilom, okolo ktorých je umiestnený vegetatívny motív, zbiehajú na jednoduché, ihlanovité, prípadne kužeľovité konzoly, okolo ktorých sa pravouhlo zalomujú čelné oblúky. Medzi 1. a 2. klenbovým poľom sa nachádza nenápadná priečka, ktorá vytvorila oddelený priestor k točitému schodisku do klenotnice nad sakristiou. Sakristia ako kaplnka Všetkých svätých bola vysvätená v roku 1375. V tomto roku pravdepodobne vznikla aj maľba Poslednej večere a Ukrižovania, ktoré sú dnes už poškodené a nezreteľné.

Maľované okná v kostole vznikali postupne medzi rokmi 1884 – 1912. V presbytériu majú jednoduchý dekor, vznikli v roku 1884, v bočných lodiach sú figurálne maľby – sv. Anežka (1885), sv. Cecília (1906), Ľudmila (1910), Václav a Ferdinand (1912) a sv. Jozef.