Sokol sťahovavý

Sokol sťahovavý[3] (Falco peregrinus) je druh z čeľade sokolovité. Celosvetovo rozšírený druh, na Slovensku hniezdi od 90. rokov 20 – 24 párov.[4] Samica je výrazne väčšia ako samec a môže dosahovať až veľkosť havrana. Má dlhé špicaté krídla a krátky chvost, ktorý sa na konci zužuje. Sfarbenie je charakteristické tmavou „maskou“ na bielej tvári. Jeho korisťou sú prevažne vtáky do veľkosti kačky. Druh má mnoho opísaných poddruhov, ale nie všetky sú uznávané. Rôzne pramene uvádzajú 15 – 17 poddruhov (niektoré dokonca až 19 [4]).

sokol sťahovavý
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Falco peregrinus
Tunstall, 1771

Mapa rozšírenia poddruhov sokola sťahovavého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sokol sťahovavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v Severnej Amerike za posledných 40 rokov štatisticky významne narástli stavy až o 2600%, čo znamená o 127% každých desať rokov. Tieto prieskumy boli vykonávané na vzorke menšej než polovica tamojšej populácie. V Európe bol zaznamenaný takisto stúpajúci trend.[1]

Opis

Rozpätie krídel sokola sťahovavého je 85 – 115 cm, dlžka tela 35 – 50 cm. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou aj sfarbením. Sokoly žijúce severnejšie sú väčšie ako poddruhy žijúce južnejšie. Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Čím severnejšie sokoly žijú, tým je ich celkové sfarbenie svetlejšie, naopak v trópoch môže byť sfarbenie hlavy a chrbta až čierne.

Na Slovensku žije poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky (Falco peregrinus peregrinus). Dospelý vták má zvrchu tmavošedú až šedočiernu hlavu, ktorá je zospodu biela. Škvrnky na hrdle prechádzajú do priečnych vlniek na bruchu. Samice môžu mať spodok tela hnedastý. Perie na krídlach je čiernohnedé, špičky krídel čierne, chvost šedohnedý s priečnymi škvrnami. Chvost má na konci biele lemovanie. Na belavú tvár zasahuje tmavá farba z temena a tvorí nápadnú, charakteristickú „masku“. Svetlejšia severná populácia má túto „masku“ užšiu a menej výraznú. Mladé jedince majú chrbát skôr šedohnedý s belavým alebo žltkastým lemom pier. Chvost majú tmavohnedý so svetlými priečnymi pruhmi. Spodok tela majú výrazne škvrnitý. Sokol je dravec.

Rozšírenie

Sokol sťahovavý má celosvetové rozšírenie. Prirodzene sa nevyskytuje iba v Antarktíde, častiach Južnej Ameriky, na Novom Zélande a na Islande. V súčasnej dobe je jeho rozšírenie menšie, pretože na mnohých miestach, prevažne v rozvinutých industrializovaných oblastiach, sokol vyhynul. Veľký podiel na úbytku výskytu sokola sťahovavého malo používanie pesticídov, ktoré sa cez potravinový reťazec dostávali do tela dravcov. Väčšina týchto prípravkov (napr. DDT) je dnes zakázaná a do niektorých oblastí, kde sokol vyhynul, sa pomaly znovu vracia.

Výskyt a stav na Slovensku

Sokol sťahovavý sa vyskytuje v horách až do 1 500 m n. m. Staré páry sú stále, mladé sa v septembri sťahujú do juhozápadnej Európy.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 – 24, zimujúcich jedincov 5 – 10. Po roku 1950 a najmä po roku 1960 veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytoval, vykazovali výrazný pokles o viac ako 50 %. Veľkosť populácie aj územie, na ktorom sa vyskytoval, vykazovali od 90. rokov mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 EN: B1, D, EN – ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[5] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia R – vzácny druh.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 50 – 200 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce.[6] V roku 2014 bol preradený do kategórie LC* D1 - menej dotknutý. Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[2][7][8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 160  –  210 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce.[9]

Potrava

Sokoly lietajú rýchlym mávaním krídiel, plachtia len na krátkych úsekoch. Lovia takmer výhradne vtáky za letu (napr. holuby, hrdličky, rôzne druhy drozdov, rôzne menšie vtáky, ale trúfnu si aj na vrany a havrany). Ich štýl lovu nie je vhodný pre chytanie drobných cicavcov a nelietavých vtákov (z cicavcov lovia netopiere a občas aj králiky, sysle a pod.). Vtáky na zemi sa snažia donútiť vzlietnuť. Pri love sa vrhajú na korisť pod sebou z veľkej výšky a útočia pazúrmi. Pri strmhlavom lete dosahujú rýchlosť až 325 km/hod. (podľa niektorých zdrojov až 400 km/hod.). Náraz v tejto rýchlosti by bol nebezpečný aj pre ne, preto trafia krídlo a nie priamo telo koristi. Z rovnakého dôvodu nemôžu zaútočiť na kŕdeľ. Niektoré druhy drobných vtákov sa preto na obranu pred sokolom zhlukujú do kŕdľov. Korisť väčšinou po útoku klesne k zemi, a ak pád prežije, sokol ju usmrtí zobákom...

Rozmnožovanie

Sokol pohlavne dospieva v dvoch až troch rokoch. Pred hniezdením predvádza akrobatické zásnubné lety. V prírode hniezdi prevažne na skalných stenách; ak nie sú k dispozícii skaly, zahniezdi sa aj v starom hniezde iného druhu. Sám hniezdo nestavia ani neupravuje. Sú zaznamenané aj hniezda na zemi. Sokol si obľúbil aj ľudské stavby a často hniezdi v zrúcaninách hradov a v rôznych vežiach. V mestách hniezdi len ojedinele. Na svoje staré hniezda sa pravidelne vracia, alebo sa uhniezdi aspoň v ich blízkosti.

V strednej Európe znáša samica najčastejšie na prelome marca a apríla 3 – 4 vajcia. Sedí na nich cca 29 – 30 dní samica, občas ju strieda samec, aby si samica ulovila potravu. Inak jej samec nosí korisť do hniezda. Po vyliahnutí sa o mláďatá v hniezde stará výhradne samica prvých cca 14 dní, samec zaobstaráva potravu. Potom sa pri získavaní potravy striedajú. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 35 až 42 dňoch, ale rodičia ich stále krmia ešte aspoň dva mesiace.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5530 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Galéria
  • Portrét
  • Za letu
  • S korisťou v pazúroch
  • Vajcia
  • Vajcia poddruhu Falco peregrinus madens
  • Znáška štyroch vajec v hniezdnej búdke
  • Samička s mláďaťom, hniezdo na skalnej rímse
  • V šate mláďat
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 5. októbra 2019.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-08]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sokol sťahovavý, s. 216 - 217.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  9. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.