Fabius Maximus

Pochádzal z jedného z najvýznamnejších a najstarobylejších rímskych patricijských rodov Fabiovcov (lat. Fabii). Narodil sa na začiatku 3. stor. pred Kr., zomrel r. 203 pred Kr. Počas svojho života zastával najvyššie úrady rímskej republiky. Jeho úradná kariéra (lat. cursus honorum) začala už pred r. 237 pred Kr., kedy zastával úrad kvestora, roku 235 pred Kr. bol edilom, päťkrát zastával úrad konzula (233 pred Kr.). Vrcholom jeho civilnej kariéry bol úrad censora v roku 230 pred Kr. Dlhé roky stál v čele rímskeho senátu ako princeps senatus. Po bitke pri Trasimenskom jazere senát nariadil, aby bol menovaný za diktátora. Pretože vtedy neboli v Ríme konzuli, ktorí by to mohli vykonať, Fabia Maxima mimoriadne zvolilo do funkcie prodiktátora ľudové zhromaždenie. Ako konzul v roku 233 pred Kr. slávil triumf za svoje víťazstvo nad Ligúrmi. Druhý triumf slávil v roku 204, keď dobyl mesto Tarent, ktoré nakrátko ovládol Hannibal.

Keď Hannibal dobyl Saguntum, spojenecké mesto Rimanov v Hispánii, Fabius Maximus bol v čele posolstva, ktoré Rimania poslali do Kartága. Kartágincom oznámil, že vo svojej tóge má pre nich tak mierovú zmluvu ako aj vyhlásenie vojny. Záleží vraj len na nich, čo si vyberú.

Fabius Maximus bol konzervatívny politik a v čase svojej diktatúry viedol proti Hannibalovi opatrnú politiku. Rimania utrpeli v roku 217 pred Kr. tri ťažké porážky (bitka pri Trebii, bitka pri Ticine, bitka pri Trasimenskom jazere) a stratili veľké množstvo vojakov. Noví vojaci nemali skúsenosti v boji, preto sa Fabius Maximus vyhýbal priamej zrážke s kartáginským vojskom. Neustále však sledoval Hannibalov pohyb, znemožňoval mu zásobovanie potravinami a vodou, vytlačil ho čo najďalej od Ríma. V zrážkach s menšími oddielmi jeho vojaci získavali potrebné skúsenosti. Pre svoju opatrnícku a vyhýbanie sa priameho boja s Hannibalom dostal Fabius Maximus prezývku Cunctator (Váhavec).

Jeho veliteľ jazdy (lat. magister equitum) Marcus Minucius Rufus bol proti takémuto vedeniu vojny a presadzoval aktívnejšie boje s Hannibalom. Keď musel Fabius Maximus odísť do Ríma, aby vykonal určité náboženské úkony, Minucius Rufus podnecoval vojsko k boju. Po Fabiovom návrate si vymohol, že ho postavili na roveň diktátorovi a preto Fabius Maximus rozdelil rímske vojsko na dve časti. Minucius Rufus so svojimi dvomi légiami napadol Hannibala, ale dostal sa do pasce a až zákrok Fabia Maxima zachránil rímskych vojakov. Potom sa M. Minucius Rufus opäť podriadil Fabiovmu veleniu.

Keď Fabiovi Maximovi skončilo šesťmesačné obdobie vo funkcii diktátora, vrátil sa do Ríma a venoval sa politike v senáte. Po porážke pri Kannách zabránil panike v Ríme a presvedčil Rimanov, aby neopúšťali svoje mesto. Potom stál opäť v čele vojska spolu s konzulom Claudiom Marcellom. Fabius Maximus sa naďalej pridŕžal svojej opatrníckej taktiky, čo značne vyčerpávalo Hannibalovo vojsko, zatiaľ čo Marcellus neustále dorážal na Hannibalove oddiely. V nasledujúcich rokoch po bitke pri Kannách oboch mužov neustále volili do najvyšších štátnych funkcií – boli prétormi, prokonzulmi a konzulmi (obaja tento úrad zastávali päťkrát).

Keď sa stal konzulom Publius Cornelius Scipio a chcel preniesť boje na územie Hispánie, Fabius Maximus sa postavil proti tomu. Po Scipionových veľkých úspechoch žiadal a navrhoval, aby ho vymenili, pretože jeden človek nemôže mať dlho šťastie.

Fabia Maxima ešte raz poverili velením nad vojskom v roku 204 pred Kr. Hannibal totiž ovládol významné grécke mesto na juhu Itálie Tarent a Rimania potrebovali opäť získať toto mesto. Fabius Maximus mesto dobyl a za víťazstvo slávil v Ríme ďalší triumf.

Fabius Maximus zomrel v roku 203 pred Kr., takže sa nedožil konca druhej púnskej vojny. Hoci nebol príliš populárny medzi ľudovými vrstvami v Ríme, vystrojili mu štátny pohreb, na ktorý prispeli všetci Rimania aspoň drobnými mincami.

Plutarchos: Fabius Maximus

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Fabius Maximus
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fabius Maximus