Ezop
Ezop (starogr. Aisópos) bol starogrécky autor bájok. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky. Autorom latinského veršovaného spracovania je Phaedrus.
O jeho živote toho nie je veľa známe, narodil sa pravdepodobne okolo roku 620 pred Kr. ako otrok v Sardách v Malej Ázii, neskôr žil v Aténach a na ostrove Samos. Za svojho života veľa cestoval. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a fyzicky chorý. Pravdepodobnejšia je tá druhá verzia, lebo ho ako fyzicky chorého nezabili ale nechali žiť, pretože bol vzdelaný, ako pisár. V tej dobe si bohatí ľudia najímali vzdelaných otrokov. V jeho bájkach vystupujú zvieratá, predmety alebo rastliny, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti.
Všetky bájky obsahujú na konci väčšinou didaktické poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť. Jeho tvorba sa stala časom známou na celom svete.
Ezop zomrel v roku 564 pred Kr. v meste Delfy.
Niektoré Ezopove bájky
- Bájka o psovi a levovi
- Bájka o myši a býkovi
- Bájka o dube a trstine
- Bájka o veštcovi
- Bájka o myšiach a lasiciach
- Bájka o labuti a vrane
- Bájka o levovi a myši
- Bájka o myši domácej a o myši poľnej
- Bájka o nenásytnej líške
- Bájka o jeleňovi pri jazierku
- Bájka o kohútovi a sliepke
- Bájka o vrane a krčahu s vodou
- Bájka o somárovi a jeho tieni
Na jeho tvorbu nadviazali neskorší bájkari ako Jean de La Fontaine či Ivan Andrejevič Krylov.