Erving Goffman

Narodil sa 11. júna 1922 v Mannville v kanadskej provincii Alberta. Jeho rodičia Max a Anna Goffmanovci sa sem presťahovali z Ukrajiny na začiatku 20. storočia. Svojho syna a dcéru Frances vychovávali v Dauphin neďaleko Winnipergu. Tu Erving navštevoval odbornú strednú školu Sv. Jana. Zo začiatku sa zaujímal o chémiu, ktorú začal študovať na univerzite v Manitobe. v roku 1939. V rokoch 1943-44 pracoval v Ottawe v Národnej filmovej rade, kde sa prvý raz stretol s vplyvným sociológom Dennisom Wrongom. Je pravdepodobné, že toto stretnutie ho viedlo k štúdiu sociológie, ktorej sa venoval neskôr na Torontskej univerzite. V roku 1945 úspešne ukončil štúdium a získal titul bakalára. [2] Následne pokračoval na Chicagskej univerzite kde sa venoval štúdiu sociológie a sociálnej antropológie. Počas štúdia navštevoval seminár Everetta Hughesa o práci a zamestnaní. V tomto seminári sa po prvýkrát dostal do kontaktu s pojmom "totálna inštitúcia", ktorý sa neskôr stal kľúčovým pre jeho prácu Asylums. Vo svojej diplomovej práci sa venoval otázke reakcií divákov na vtedajší populárny rozhlasový seriál, tzv. mydlovú operu. Magisterské štúdium ukončil úspešne v roku 1949. Krátko na to sa odsťahoval na Shetlandské ostrovy, kde žil od decembra 1949 do mája 1951. Predstavoval sa ako Američan, ktorý sa zaujíma o poľnohospodárske techniky. Pomocou tejto zásterky získaval etnografické dáta a zároveň skúmal každodenný bežný život na ostrovoch. Po skončení pozorovaní sa odsťahoval do Paríža, kde spísal prvú verziu svojej dizertačnej práce. V roku 1952 sa oženil po návrate do Chicaga s Angelicou Choate.[2] Nasledujci rok (1953) obhájil svoju dizertačnú prácu a získal doktorát.[3] V roku 1958 začína jeho pôsobnosť na Kalifornskej univerzite v Bekeley kde bol o štyri roky neskôr vymenovaný profesorom. V roku 1969 odchádza na Pennsylvánsku univerzitu vo Philadelphii. V roku 1981 sa znovu oženil s lingvistkou Gillian Sankroff s ktorou mal dcéru Alicu. V rokoch 1981 až 1982 bol prezidentom Americkej sociologickej asociácie. Počas svojho života získal mnoho ocenení napríklad Guggenheim fellowship v roku 1977, alebo v roku 1978 In Medias Res - medzinárodnú cenu za komunikáciu. Zomrel na rakovinu 19. novembra 1982 vo Philadephii. [4]

Goffman pôsobil ako sociológ pomerne dlho na periférii. Za jeho života nebol považovaný za významný prínos sociológii. Uznavanejším sa stal až po vydaní publikácie Frame Analysis. Toto dielo je považované za jeho ústrednú a najdôležitejšiu prácu. Záujem o Goffmanove texty sa výraznejšie prejavil až po jeho smrti.

Práce, ktoré publikoval, sú špecifické esejisticko-umeleckým štylizovaním. Pútavou formou v nich Goffman analyzuje každodenný život ľudí na základe princípov mikrosociológie.[5] Zároveň provokujúco rozvíja symbolický interakcionalizmus oproti iným autorom spadajúcim do tohto smeru. Napríklad Mead, Thomas a pod. sa snažili vo svojich dielach ukázať ako ľudia budujú svoju identitu pri vzájomnej interakcii. Goffman oproti nim odkrýva spôsoby ako ľudia maskujú svoju skutočnú totožnosť v rôznych situáciach v snahe idealizovať svoj obraz.[6] V tejto manipulácií s dojmami jednajú ľudia v mnohých rozličných situáciách, ktoré ovplyvňujú podmienky sociálnej interakcie. Jednotlivci sú nútení v týchto situačných podmienkach získavať vedomosti o spoločenských zvyklostiach a zároveň trénovať zručnosť v dodržiavaní vlastnej role a výkladu konkrétnej situácie. Dynamika Goffmanovho sociálneho sveta vychádza hlavne z menlivého situačného správania v rámci interakcie na statickom pozadí. To znamená, že správanie sa môže meniť na základe rozličných miest kde sa sociálny kontakt odohráva, avšak spôsoby premeny rovnako ako situácie pre ktoré sa správanie jednotlivcov mení ostávajú konštantné.[7]

O Goffmanovom prístupe sa hovorí aj ako o sociológii pretvárky alebo dramaturgickom princípe. Spomenutý výklad vychádza z hľadiska manipulácie s dojmami, pomocou ktorých o sebe vytvárajú jedinci idealizovaný obraz.[6] Proti výkladu sociológie pretvárky sa však stavia Goffmanova charakteristika identity. Tá hovorí o identite ako o súhrne určitých životných rolí, ktoré vznikajú v súvislosti k vonkajším spoločenským podmienkam. To znamená, že každá činnosť, či druh určitého špecifického správania, sa po istej dobe stane súčasťou sebapoňatia jednotlivca. Vzniká tak špecifická sociálna rola ktorú jedinec využíva automaticky kedykoľvek tomu zodpovedá sociálny kontext.[8] Goffman v tomto kontexte hovorí : „Účinkujúci môžu byť úprimný, alebo úprimne veriť vo vlastnú úprimnosť, ale tento druh kladného vzťahu voči vlastnej role ešte nie je nevyhnutný pre presvedčivosť predstavenia.“[9]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erving Goffman na českej Wikipédii.