Ernest King

Narodil sa v meste Lorain v štáte Ohio. Námornú akadémiu v Annapolise absolvoval v roku 1901 (4/67). Zúčastnil sa španielsko-americkej vojny ako člen posádky lode USS San Francisco.

Pred prvou svetovou vojnou zastával rôzne funkcie v hladinovom loďstve, no od roku 1919 začal plniť úlohy v rámci ponorkového loďstva.

V roku 1926, bol poverený velením záložnej lietadlovej lode USS Wright, pričom plnil ďalšie funkcie pobočníka na štábe námorných leteckých síl Atlantickej flotily. V januári 1927 začal letecký kurz. Neskôr od mája 1927 pokračoval vo velení lodi Wright. V roku 1929 bol poverený velením leteckej základne v Norfolku v štáte Virgínia. Od júna 1930 bol kapitánom lode USS Lexington a na tomto poste zotrval 2 roky. Medzi rokmi 1932 navštevoval vojenskú univerzitu na Rhode Islande 1933, po jej absolvovaní bol povýšený na kontradmirála a ako propagátor letectva poverený vedením zvláštnej komisie pre letectvo. Medzi rokmi 1936 a 1940 velil viacerým leteckým jednotkám. V roku 1938 získal hodnosť viceadmirála.

Vo februári 1941 bol povýšený do hodnosti admirála a poverený velením Atlantickej flotily. 30. decembra 1941 po japonskom útoku na Pearl Harbor sa stal veliteľom celého amerického vojenského loďstva. Od 18. marca 1942 nahradil admirála Starka vo funkcii veliteľa námorných operácií. Na začiatku amerického angažovania v druhej svetovej vojne, bol proti angažovaniu amerického námorníctva na ochrane konvojov smerujúcich do Veľkej Británie. Túto úlohu podľa neho malo zabezpečovať britské námorníctvo. Rovnako bol i proti zavedeniu taktiky námorných konvojov, čo spoločne s neefektívnou činnosťou americkej pobrežnej stráže, ktorá mala bojovať proti nemeckým ponorkám spôsobilo ťažké straty na dopravných lodiach. Po tom čo však boli konvoje v máji zavedené, straty amerických lodí sa rapídne znížili.

Napriek tomu, že bol Ernest King veľmi inteligentný a schopný veliteľ mnohé jeho rozhodnutia, ktoré počas vojny vydal boli mnohými považované za nesprávne, či kontroverzné.

Po japonskej porážke v bitke o Midway, viedol spor so štábom pre koordináciu spojeneckých vojsk, ktorý presadzoval sústrediť tlak na nacistické Nemecko, King s týmito názormi nesúhlasil a presadzoval útok na Guadalcanal. Jeho argumenty nakoniec kompetentní uznali a operácia sa nakoniec rozbehla, pričom vyústila do veľkej japonskej porážky, v ktorej Japonské cisárstvo prvýkrát za celú vojnu stratilo nejaké územie.

17. decembra 1944 spolu s admirálmi Leahym a Nimitzom dosiahol najvyššiu námornícku hodnosť v amerických námorných silách: päťhviezdičkový (flotilový) admirál (angl. Fleet Admiral). Do výslužby odišiel 15. decembra 1945.

Zomrel v námornej nemocnici v Portsmouthe.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest King