Ernő Goldfinger

Goldfinger sa narodil v Budapešti ako syn židovského podnikateľa zaoberajúceho sa lesníctvom a stavbou priemyselných píl. V Maďarsku žil do roku 1919, kedy sa po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie dostala krajina pod kontrolu komunistov. Jeho rodina sa odsťahovala do Rakúska. Po roku odišiel študovať do Švajčiarska a odtiaľ do Paríža, kde v roku 1923 začal študovať na École nationale supérieure des beaux arts. V tom čase pracoval aj v ateliéri Léona Jausselyho. Bol ovplyvnený publikáciou Vers une architecture od Le Corbusiera, pričom sa stal horlivým obdivovateľom jeho bývalého učiteľa, experta na navrhovanie železobetónových konštrukcií Augusta Perreta. Toto bola neskôr inšpirácia pri navrhovaní vlastného domu.

Ešte počas štúdia začal Goldfinger praktizovať s ďalším Maďarom Andrasom Szivessym. Spoločne pracovali na návrhoch interiérov a obchodov. V roku 1930 sa rozdelili a Goldfinger pokračoval v práci sám s podobnými projektmi. Navrhol interiér cestovnej kancelárie Central European Express v Paríži a kozmetický salón Helena Rubinstein v Londýne. V 30. rokoch sa stretol a oženil s Ursulou Blackwellovou a spolu sa odsťahovali do Londýna v roku 1934. Pred 2. Svetovou vojnou postavil Goldfinger iba jeden trojbytový dom (jeho súčasťou bol aj jeho vlastný dom) na Willow Road v Hampsteade (Severný Londýn) a ďalší v Broxtede v Essexe. Jeho vlastný dom na Willow Rd 2 je dnes súčasťou národného dedičstva.

Trellick Tower

Po vojne bol Goldfinger poverený výstavbou nových kancelárií pre noviny Daily Worker (1946). Taktiež postavil budovu Alexandra Fleminga ako sídlo Ministerstva zdravotníctva (1962-67)a divadlo Odeon vo štvrti Elephant and Castle (1962-67) na juhovýchode Londýna. V 50. rokoch navrhol dve základné školy (Brandehow Rd a Westville Rd) z prefabrikovaného betónu s tehlovou výplňou.

V snahe vyriešiť nedostatok obytných budov, ktoré boli počas 2. svetovej vojny zničené, začala Britská vláda uvažovať o výškových budovách ako riešení a Goldfinger sa stal popredným dizajnérom vežových domov. Medzi jeho najdôležitejšie budovy z tohto obdobia patria Balfron Tower (27-poschodová budova vo Východnom Londýne), priľahlá Carradale House (11. poschodí) a Glenkerry House (14. poschodí). Zaujímavosťou je, že aby Goldfinger zistil či bola jeho práca dostatočne kvalitná a či sa v týchto bytoch príjemne býva, nasťahoval sa na dva mesiace do jedného z bytov v Balford Tower. Na základe poznatkov ku ktorým prišiel za ten čas potom začal navrhovať ďalšiu, ešte väčšiu budovu – Trellick Tower (31 poschodí, North Kensington, zač.:1968- dok.: 1972 ). Táto budova je svetlejšia a vzdušnejšia ako Balford.

Spočiatku boli jeho budovy veľmi nepopulárne medzi ľuďmi ale aj medzi postmodernistickými architektmi. Zaujímavosťou je, že jeho sused Ian Fleming bol natoľko znechutený bytovými domami, ktoré navrhoval, že po ňom nazval protivníka Jamesa Bonda v knihe vydanej v roku 1959 (ten bol neskôr aj sfilmovaný). Až koncom 20. storočia začala byť Goldfingerova robota cenená. Trellick Tower sa stal niečím ako ikona – objavuje sa na tričkách, maľbách ale aj v textoch piesní.

V októbri roku 1971 sa stal riadnym členom Royal Academy of Arts. Goldfinger zomrel v roku 1987, štyri dni po 85. narodeninách, a bol spopolnený v Golders Green Crematorium. Od roku 1999 udeľuje Royal Institute of British Architects z časti jeho dedičstva štipendium Ernö Goldfingera.

1-3 Willow Road

• Willow Road 1-3, Hampsted, Londýn
• Budova Alexander Fleming, Londýn
• Budova divadla Odeon, Elephant and Castle, Londýn
• Balfron Tower, Londýn
• Trellick Tower, Londýn
• Carradale House, Londýn
• Fulton House- v kampuse Swansea University
• Glenkerry House, Londýn
• Základná škola Greenside, Londýn
• Dievčenská škola Haggerston, Londýn
• Základná škola Brandlehow, Londýn

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernő Goldfinger

• Ernő Goldfinger, život a dielo na designmuseum.org (po anglicky)
• Ernő Goldfinger (po maďarsky)