Almaaz
Almaaz (Maaz) alebo Epsilon Aurigae (ε Aur/ε Aurigae) je zákrytová dvojhviezda s neviditeľným sprievodcom v súhvezdí Povozník, ktorej jasnosť klesá z 2,7m na 3,8m raz za 27 rokov.
Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
---|---|
Súhvezdie | Povozník |
Rektascenzia | 05h 01m 58,1s |
Deklinácia | 43° 49′ 24″ |
Zdanlivá magnitúda (V) | 3,04 |
Spektrálne charakteristiky | |
Spektrálny typ | A8 Iab |
U-B farebný index | 0,30 |
B-V farebný index | 0,54 |
R-I farebný index | - |
Typ premennosti | zákrytová |
Astrometria | |
Radiálna rýchlosť (Rv) | −2,5 km/s |
Vlastný pohyb (μ) | RA: 0,18 mas/r Dek.: −2,31 mas/r |
Paralaxa (π) | 1.60 ± 1.16 mas |
Vzdialenosť | približne 2000 ly (približne 600 pc) |
Absolútna magnitúda (MV) | −5,95 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Hmotnosť | 15–19 M☉ |
Polomer | 100 R☉ |
Svietivosť | 47 000 L☉ |
Teplota | 7 800 K |
Metalicita | ? |
Rotácia | ? |
Vek | ? rokov |
Iné označenia | |
Databázové referencie | |
SIMBAD | dáta
|
Primárna zložka je nadobor spektrálneho typu F0 a triedy svietivosti Ia, s hmotnosťou 15 M☉ a s polomerom 100-násobne väčším ako polomer Slnka v štádiu po opustení hlavnej postupnosti. Jeho svietivosť je až 200 000-krát väčšia, ako svietivosť Slnka a jeho priemer je 300 miliónov km, čo je priemer obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Sekundárna zložka je protohviezda alebo dvojhviezda s hmotnosťou 10-20 M☉, obklopená akréčnym diskom s polomerom 1 100 R☉. Teplota vonkajšieho okraja disku je 520 K. Družica IRAS merala infračervené žiarenie, na ktoré sa zmenilo svetlo sprievodcu a jeho ultrafialové žiarenie v chladnom prachovom obale. Sprievodca je objemovo najväčšia známa hviezda vo vesmíre. Z priebehu krivky svetelných zmien sa dá usúdiť, že okolo sprievodcu je rozdsiahly prstenec materiálu prerušený veľkou medzerou. Vzdialenosť je približne 2 000 ly.
Hviezda epsilon Aurigae má podľa našich súčasných poznatkov najdlhšiu periódu medzi zákrytovými premennými hviezdami. Perióda je 27,1 roka a počas nej klesne jasnosť hviezdy zhruba na polovicu, z 3,1 na 3,8 magnitúd. Ploché minimum trvá 330 dní, pokles k minimu a výstup z neho trvá vždy 140 dní. Celý zákryt trvá 610 dní. Zákryt pravdepodobne spôsobený tým, že počas doby minima je hlavná zložka zakrytá oblakom obklopujúcim sprievodcu. Zákryt tejto dvojhviezdy nastal medzi 2. júlom 1982 a 25. júnom 1984. Ďalší zákryt sa nastal v roku 2009.