Emil Makovický (profesor)

Maturoval v roku 1928 v Rožňave. Lekársku fakultu ukončil v 1934 na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako šéflekár v Revírnej bratskej pokladnici a od roku 1945 v Okresnej sociálnej poisťovni v Bratislave. Neskôr sa stal riaditeľom MÚNZu v Bratislave a vedúcim referátu zdravotníctva Bratislavského kraja pri KNV. Ako námestník povereníka zdravotníctva mal možnosť riadiť investičnú výstavbu zdravotníckych zariadení na Slovensku.

V povojnových rokoch pôsobil aj ako predseda Červeného kríža v Bratislave, spoluorganizátor výstavby červenokrížskej nemocnice v Bratislave a zriadenia I. transfúznej stanice na Slovensku v nej. Od roku 1960 pôsobil ako námestník riaditeľa a vedúci Katedry sociálneho lekárstva Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov (dnešná Slovenská zdravotnícka univerzita), kde pôsobil externe už od roku 1957.

V roku 1962 obhájil habilitačnú prácu a v roku 1972 Hygienická fakulta Karlovej univerzity v Prahe schválila jeho menovanie za profesora sociálneho lekárstva.

Za jeho dlhoročnú činnosť v oblasti sociálneho lekárstva mu boli udelené viaceré vyznamenania (Medaila J. E. Purkyně, ČSLS J. E. Purkyně a iné).

Je autorom viac ako 120 odborných prác a spoluautorom 800 stranovej učebnice Sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva. Učebnica bola určená lekárom a farmaceutom pri príprave na špecializované funkčné skúšky a riadiace miesta v zdravotníckych zariadeniach.

• syn: Prof. RNDr. Emil Makovický, Ph.D – Mineralogický ústav univerzity v Kodani
• vnuk: Peter J. Makovický - Field Museum v Chicagu
• vnučka: Nicolleta Makovická - Oxford – Londýn

• Slovenská zdravotnícka univerzita 2008, Medicína – celoživotné štúdium (str. 252-253) (55 rokov inštitucionálneho vzdelávania zdrav. pracovníkov),
• Lekársky obzor XXIX č. 10/80 (str. 513-515) Emil Makovický sedemdesiatročný
• Lekársky obzor XXXIX č. str. 544-555 1/90 10/90 Prof. MUDr. Emil Makovický osemdesiatročný
• Československé zdravotnícví 1990, str. 507-509 (Osobní zprávy) Emil Makovický osemdesiatročný