Emil Bielik
Emil Bielik (* 5. február 1928, Jasenie, Česko-Slovensko, dnes Slovensko) je slovenský lekár a biochemik.
Emil Bielik | |||
lekár, biochemik | |||
Narodenie | 5. február 1928 (92 rokov) Jasenie, ČSR (dnes Slovensko) | ||
---|---|---|---|
Životopis
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1947 – 1952 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tam sa súčasne stal zakladajúcim členom folklórneho súboru Lúčnica, kde dlhé roky pôsobil ako spevák a tanečník. V roku 1957 sa stal primárom oddelenia klinickej biochémie v Krajskom ústave národného zdravia v Banskej Bystrici ako jeho zakladateľ. V roku 1975 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1976 mu bol udelený titul kandidáta vied. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie, bol podpredsedom federálneho výboru Spoločnosti klinickej biochémie a členom poradného zboru ministerstva zdravotníctva pre klinickú biochémiu. Je autorom početných zlepšovacích návrhov a jedného patentu v rámci svojho odboru. Prednášal stredoškolským i vysokoškolským študentom v Banskej Bystrici, pôsobil na Lekárskej fakulte v Bratislave i v Brne. Venoval sa aj štúdiu patobiochemických mechanizmov acidobázickej rovnováhy. Je autorom odborných publikácií, publikoval okolo 50 prác.[1]
Ocenenie
Obdržal Zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti (1988), Cenu primátora mesta Banská Bystrica (2008) a ďalšie ocenenia.
Referencie
- Šovčíková,D. a kol.: Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 2001, ŠVK, Banská Bystrica, 2002
Zdroje
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.