Emocionálna inteligencia

Emocionálna inteligencia (EQ) je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny.

Existujú dva odlišné druhy inteligencie: emocionálna a racionálna (IQ). Úspech v živote človeka závisí na obidvoch druhoch. Bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál.

Myšlienku Emocionálnej inteligencie ako prvý vyslovil Peter Salovey a John D. Mayer vo svojom článku „Emotional Intelligence“ v roku 1990. Salovey rozlišuje 5 hlavných oblasti emocionálnej inteligencie:[1]

• Znalosť vlastných emócií. Sebauvedomenie – vedomé rozpoznávanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie.
• Zvládanie emócií. Nakladať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácií je schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení.
• Schopnosť motivovať sám seba. Zapojenie emócií do konania človeka je potrebné, lebo inak by nebol schopný sa dlhodobo sústrediť a stratil motiváciu.
• Vnímavosť k emóciám iných ľudí. Empatia je základná „ľudská kvalita“. Tiež táto vlastnosť sa s rastúcim emocionálnym sebauvedomením prehlbuje.
• Umenie medziľudských vzťahov. Či má človek uspokojivé medziľudské vzťahy, závisí do značnej miery na tom, či je schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.

Je jedno z verejných tajomstiev psychológie, že podľa školského prospechu, podľa IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nie je možné navzdory popularite týchto hodnotení spoľahlivo predpovedať úspech v živote. IQ prispieva k faktorom určujúcich úspech v živote len 20%. Zvyšných 80% tvoria ďalšie vplyvy. Podľa niektorých štúdií vyplýva, že EQ má niekoľko násobne väčší vplyv na úspech ako IQ.[2]