Elf
Elfovia (zo staroangl. singulár aelf/(doložený) plurál ylfe (= v starej hornej nemčina singulár alp/alb) < v starej nórčine álfr/plurál álfar) sú rôzne typy čarovných duchov v germánskom bájosloví.
V islandskom diele Snorriho Edda (1220 – 1230) sa rozlišujú svetelní elfovia (ljósálfar) a tmaví elfovia (døkkálfar alebo svartálfar), ale celkovo nordické pramene opisujú elfov rôzne: raz sú to duchovia mŕtvych, inokedy domáci a ochranní duchovia a pod.
V neskoršom období sa začali chápať ako démonické bytosti, ktoré prinášajú chorobu, nešťastie a vydávajú zvádzavý spev.
V Anglicku a Nemecku (Bratia Grimmovci) sa chápali ako prchaví zlomyselní (i keď nie nevyhnutne zlí) škriatkovia. V Anglicku zároveň často splývali s fairies (víly, čiže ženskí duchovia, spravidla okrídlení), ale úplne na začiatku – v predkresťanskej ére – asi znamenali lesných duchov Keltov a podobne. William Shakespeare a Michael Drayton v alžbetínskej dobe definitívne zaviedli chápanie elfov jednoducho ako drobnučkých ľudí (často veľkých ako hmyz), ktorí sa neskôr zobrazovali so špicatými nosmi. Boli však aj spisovatelia, ktorí si elfov predstavovali ako bytosti normálnej veľkosti.
Fantasy
J. R. R. Tolkien, ako odborník na stredovekú literatúru, sa vo svojich dielach (napríklad Pán prsteňov) však vrátil k ponímaniu elfov ako ljósálfar a podáva ich ako svetelné, božské a inteligentné bytosti ľudskej veľkosti. Toto chápanie potom prevzalo aj veľa ďalších autorov fantasy, napr. Christopher Paolini alebo Andrzej Sapkowski.
Pokiaľ sa máme pokúsiť o stručné popísanie elfov z dnešných prameňov, vyzerali by asi nasledovne:
- Postava vysoká, štíhla, krásna tvár, zmyselný pohľad, rovné dlhé vlasy zväčša čierne, strieborné a biele,muži na tvári nezarastajú, predĺžené uši zakončené výraznejšou špičkou (právom nazývaný pôvabný ľud), inak viac-menej ako ľudia.
- Typické pre elfov sú veľmi dobre vyvinuté zmysly (sluch, čuch, zrak, chuť, hmat) taktiež nadprirodzená rýchlosť pohybov a sila.
- Najčastejšie ich zobrazujú ako nesmrteľných alebo čiastočne nesmrteľných; majú možnosť sa nesmrteľnosti vzdať (Pán prsteňov), alebo môžu podľahnúť zraneniam, no na starobu umrieť nemôžu (Odkaz Dračích jazdcov).
- Elfovia sa vyznajú v prírode a snažia sa ju chrániť, porozumieť jej a učiť sa od nej. Často bývajú priamo v lesoch (stromoch), no ak sa zobrazujú ako budovatelia stavieb, tak sú nesmierne zložité, krásne, jemné, no veľmi pevné, často plné záhrad, jazierok, fontán či vodopádov.
- V hrách sa často stotožňujú s rôznymi druidmi
- Výzbroj v boji je prevažne luk či zahnutý meč falchion, ale nie všetci sú bojovníci a môžu sa vyznať v mágii.
V diele Pán prsteňov sa vyskytujú v troch oblastiach - Lothlórien (skrátene Lórien), Vododol (angl. Rivendell, elf. Imladris), a Temnohvozd .
Názvy v iných jazykoch
- Anglicko: elf, addler
- Island: Álfar, Álfa-fólk
- Nemecko: Elfe, Elb, Alb
- Škandinávia: Elle
- Švédsko: alv, alf, ako aj älva "ženský elf" alebo "víla"
Dnešný Island
Na Islande žijú elfovia údajne všade. Obetovanie kúskov vzácnej potravy neviditeľným bytostiam sa v Hraune zdá vecou veľmi prirodzenou a rozumnou. Na juhu pri mori, žijú elfovia v skalách nad farmami. Len v skalách - v horách nežijú. Rozdiel medzi skalou a horou nie je celkom jasný, zdá sa, že spočíva práve v tom, že v jedných žijú elfovia a v druhých nie. Zdá sa, že ide o rozumné a romantické bytosti, ktoré si za svoj domov vybrali naozaj veľmi náležité miesto. To isté podľa všetkého platilo aj o starých Islanďanoch, a tak niektoré skaly obývali spolu a vôbec si nezavadzali. Miestni ľudia elfov charakterizujú ako zvyčajne dobrých a pomáhajúcich ľuďom. Tak napríklad na jednej farme sa ľudia nikdy nemuseli starať o pôrod svojich kravičiek - odjakživa sa o to údajne starali elfovia.Problémy môžu nastať vtedy, keď im niekto nedá pokoj a povedzme im búra ich rodné skaly. Elfov údajne môžu vidieť iba deti.
