Električková doprava v Berlíne

Nemecké hlavné mesto Berlín obsluhuje rozsiahla električková sieť. Ide o druhú najrozsiahlejšiu a jednu z najstarších sietí v štáte; jej dĺžka je 193,6 km, cestujúcim slúžia dohromady 803 zastávky.[1] Prevádzkovateľom je miestny dopravný podnik Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), ktorý ju spravuje už od svojho založenia v roku 1929. Aj keď je Berlín najväčším mestom Nemecka, najdlhšou sieť má Kolín nad Rýnom.

Električková doprava v Berlíne

Berlínska električka Bombardier Flexity Berlin
Základné údaje
Štát Nemecko
MestoBerlín
PrevádzkovateľBerliner Verkehrsbetriebe
Zahájenie prevádzky22. júna 1865
Zahájenie elektrickej prevádzky10. septembra 1895
Trakciaelektrická
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí193,6 km
Rozchod koľaje1435 mm
Napätie600 V
Počet zastávok803
Vozovne5
Prevádzka
Počet liniek31
Dĺžka liniek300 km
Počet vozňov347
Mapa siete

Sieť liniek berlínskej električky
multimediální obsah na Commons

Dejiny

Predvojnový a medzivojnový rozvoj

Už od roku 1865 existovala v Berlíne konská električka. Prvá elektrická trať bola sprevádzkovaná 16. mája 1881. V tejto dobe aj začalo budovať nové električkové trate i mnoho súkromných dopravcov. V medzivojnovom období tak vznikla ohromná sieť (podľa dnešných meradiel by bola najväčšou na svete a predbehla by aj dnes najrozsiahlejšiu melbournskú (256 km), a to hneď viac ako dvojnásobne).

Vtedy slúžilo 630 km koľají, na ktorých fungovalo celkom 93 liniek, ročne sa prepravilo cez 900 miliónov cestujúcich. Celkovo bolo v Berlíne okolo štyroch tisíc električiek, v električkovej doprave pracovalo okolo 14 000 ľudí. Niektoré trati boli úzkorozchodné s rozchodom 1000 mm, niektoré mali rozchod normálny. Revolúciou sa stal rok 1929, kedy mesto zjednotilo všetkých dopravcov; ustanovilo súčasný dopravný podnik Berliner Verkehrsbetriebe (BVG). Aj tento stav netrval dlho, druhá svetová vojna, ktorá navždy zmenila tvár nemeckej metropoly, zničila aj veľkú časť dopravnej infraštruktúry, a to aj vrátane tej električkovej.

Rozdelenie a znovuzjednotenie

Jej obnova prebiehala úplne revolučným tempom; už 20. mája 1945 sa objavili prvé linky v prevádzke a do konca roka 1945 už fungovalo 328 km siete. Od 1. augusta 1949 bol dopravný podnik rozdelený, a to podľa vtedajších hraníc okupačnej správy; pripravovala sa pôda pre vznik východoeurópskej a západoberlínskej úplne oddelenej električkovej siete. Východ vtedy prevádzkoval trinásť liniek, západ tridsaťšesť.

14. októbra 1950 sa rozrástla električková sieť zo Západného Berlína cez hranice do Brandenburska, ktoré však bolo už pod sovietskou správou. Táto situácia sa objavila ako problematická, a tak od 15. januára 1953 boli tieto trate skrátené späť k hraniciam. Fyzicky bola sieť nakoniec rozdelená múrom, a to od roku 1961 (do tej doby boli linky prerušené). O osem rokov neskôr bol ustanovený dopravca s názvom BVB, ktorý fungoval vo Východnom Berlíne až do roku 1992.

Kým na západe mesta začali vplyv získavať autobusy a metro (rušenie začalo v roku 1954, posledný električkový úsek bol zrušený v roku 1967), na východe si električková doprava držala neotrasiteľnú pozíciu. Nové sídliska, ktoré boli vďaka vojnovým škodám vybudované aj v centre mesta, obslúžili práve električkové linky. Pribúdali tak i nové vozne, najskôr novostavby a rekonštrukcie dvojnápravových vozňov domácej výroby. Neskôr boli dodané štvornápravové električky radu T4-62 s vlečnými vozňami B4-62 a článkové vozne G4-61. Od 60. rokov 20. storočia boli vo veľkom rozsahu dodávané električky z Česko-Slovenska (išlo o električky typov Tatra KT4D a Tatra T6A2D).

Po znovuzjednotení Nemecka v októbri roku 1990 došlo síce k spojeniu východoeurópskeho aj západoberlínského dopravného podniku, nie však električkových sietí, keďže západoberlínská už dávno neexistovala. Vďaka podpore električkovej dopravy ako ekologického druhu MHD sa však začínajú na západ mesta koľaje navracať - prvá z tratí vedúcej na území bývalého Západného Berlína bola sprevádzkovaná v roku 1995. Od 90. rokov 20. storočia boli dodávané nízkopodlažné vozne typu GT6N a od roku 2008 sú dodávané električky Bombardier Flexity Berlin vyvinuté špeciálne pre tunajšie podmienky.

Linky
Linky, Stav k 15. decembru 2019[1]
Linka Trasa Dĺžka

(km)[1]

 Zastávky[1]
M1 Mitte, Am Kupfergraben – S+U Friedrichstraße – U Oranienburger Tor – S Oranienburger Straße – S Hackescher Markt – U Weinmeisterstraße – U Rosenthaler Platz – U Eberswalder Straße – S+U Schönhauser Allee –Schönhauser Allee/Bornholmer Straße – S+U Pankow – Pankow Kirche – Grabbeallee/Pastor-Niemöller-Platz – Niederschönhausen, Schillerstraße oder Rosenthal Nord 12,4 39
M2 S+U Alexanderplatz/Dircksenstraße – Mollstraße/Prenzlauer Allee – Prenzlauer Allee/Danziger Straße – S Prenzlauer Allee – Prenzlauer Allee/Ostseestraße – Am Steinberg – Heinersdorf 06,5 18
M4 S Hackescher Markt – S+U Alexanderplatz/Gontardstraße – Mollstraße/Otto-Braun-Straße – Greifswalder Straße/Danziger Straße – S Greifswalder Straße – Antonplatz – Buschallee/Hansastraße – Prerower Platz – Falkenberg oder Hohenschönhausen, Zingster Straße 11,4 29
M5 Moabit, Lüneburger Straße – S+U Hauptbahnhof – U Naturkundemuseum – U Oranienburger Tor – S Oranienburger Straße – S Hackescher Markt – S+U Alexanderplatz/Gontardstraße – Mollstraße/Otto-Braun-Straße – Landsberger Allee/Petersburger Straße – S Landsberger Allee – Hohenschönhauser Straße – Alt-Hohenschönhausen – Gehrenseestraße – Prerower Platz – Hohenschönhausen, Zingster Straße 38
M6 S Hackescher Markt – S+U Alexanderplatz/Gontardstraße – Mollstraße/Otto-Braun-Straße – Landsberger Allee/Petersburger Straße – S Landsberger Allee – Hohenschönhauser Straße – Landsberger Allee/Rhinstraße – S Marzahn – Jan-Petersen-Straße – U Hellersdorf – Hellersdorf, Riesaer Straße 19,2 39
M8 Moabit, Lüneburger Straße – S+U Hauptbahnhof – U Naturkundemuseum – S Nordbahnhof – U Rosenthaler Platz – U Rosa-Luxemburg-Platz – Mollstraße/Prenzlauer Allee – Mollstraße/Otto-Braun-Straße – Landsberger Allee/Petersburger Straße – S Landsberger Allee – Roederplatz – Herzbergstraße/Siegfriedstraße – Allee der Kosmonauten/Rhinstraße – S Springpfuhl – Jan-Petersen-Straße – Ahrensfelde/Stadtgrenze 40
M10 Moabit, Lüneburger Straße – S+U Hauptbahnhof – U Naturkundemuseum – S Nordbahnhof – U Bernauer Straße – Friedrich-Ludwig-Jahn-Sportpark – U Eberswalder Straße – Prenzlauer Allee/Danziger Straße – Greifswalder Straße/Danziger Straße – Landsberger Allee/Petersburger Straße – U Frankfurter Tor – S+U Warschauer Straße 10,6 27
M13 Wedding, Virchow-Klinikum – U Seestraße – U Osloer Straße – S Bornholmer Straße – Schönhauser Allee/Bornholmer Straße – Prenzlauer Allee/Ostseestraße – Antonplatz – Hohenschönhauser Straße – Roederplatz – Loeperplatz – S+U Frankfurter Allee – S Warschauer Straße 17,1 39
M17 Falkenberg  – Prerower Platz – Gehrenseestraße – Landsberger Allee/Rhinstraße – Allee der Kosmonauten/Rhinstraße – S Friedrichsfelde Ost – U Tierpark – S Karlshorst – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – S Schöneweide 15,5 32
12 Mitte, Am Kupfergraben – S+U Friedrichstraße – U Oranienburger Tor – U Naturkundemuseum – S Nordbahnhof – U Eberswalder Straße – Prenzlauer Allee/Ostseestraße – Antonplatz – Weißensee, Pasedagplatz 10,7 28
16 S+U Frankfurter Allee – Loeperplatz – Roederplatz – Hohenschönhauser Straße – Landsberger Allee/Rhinstraße – S Marzahn – Ahrensfelde/Stadtgrenze 13,6 25
18 S Springpfuhl – U Hellersdorf – Hellersdorf, Riesaer Straße 13,6 20
21 S+U Lichtenberg/Gudrunstraße – Herzbergstraße/Siegfriedstraße – Loeperplatz – U Frankfurter Tor – Boxhagener Straße/Holteistraße – S Rummelsburg Treskowallee/Ehrlichstraße – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – S Schöneweide 16,5 41
27 Krankenhaus Köpenick/Südseite – Schloßplatz Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – S Karlshorst – U Tierpark – S Friedrichsfelde Ost – Allee der Kosmonauten/Rhinstraße – Landsberger Allee/Rhinstraße – Hauptstraße/Rhinstraße – Buschallee/Hansastraße – Weißensee, Pasedagplatz 20,7 45
37 S+U Lichtenberg/Gudrunstraße – Herzbergstraße/Siegfriedstraße – Allee der Kosmonauten/Rhinstraße – S Friedrichsfelde Ost – U Tierpark – S Karlshorst – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – S Schöneweide 11,3 23
50 Wedding, Virchow-Klinikum – U Seestraße – U Osloer Straße – S Bornholmer Straße – Schönhauser Allee/Bornholmer Straße – S+U Pankow – Pankow Kirche – S Pankow-Heinersdorf – Französisch Buchholz, Guyotstraße 14,4 32
60 Johannisthal, Haeckelstraße – S Schöneweide – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – Bahnhofstraße/Lindenstraße – S Friedrichshagen – Friedrichshagen, Altes Wasserwerk 35
61 Adlershof, Karl-Ziegler-Straße – S Adlershof – S Spindlersfeld – Schloßplatz Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – S Friedrichshagen – Rahnsdorf/Waldschänke 15,1 31
62 Wendenschloß – Schloßplatz Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – S Köpenick – Mahlsdorf-Süd – S Mahlsdorf 12,2 31
63 Adlershof, Karl-Ziegler-Straße – S Adlershof – S Spindlersfeld – Schloßplatz Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – S Köpenick – Mahlsdorf-Süd – Mahlsdorf, Rahnsdorfer Straße 26
67 Krankenhaus Köpenick, Südseite – Schloßplatz Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – Wilhelminenhofstraße/Edisonstraße – S Schöneweide 08,1 19
68 S Köpenick – Bahnhofstraße/Lindenstraße – Schloßplatz Köpenick – S Grünau – Alt-Schmöckwitz 14,5 27

Referencie
  1. FahrInfo & Linienverlauf | BVG [online]. www.bvg.de, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová doprava v Berlíně na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.