ESO Hotel
ESO Hotel (European Southern Observatory) v púšti Atacama v Čile od architektonickej kancelárie Auer+Weber je vo svojej podstate pozoruhodným projektom. Pojem hotel nie je úplne presný, pretože budova neslúži verejnosti, ale vedcom a astronómom, ktorí tu pracujú s jedným z najväčších teleskopických ďalekohľadov na svete.
Umiestnenie
ESO Hotel (European Southern Observatory) stojí v Cerro Paranal, čilských Andách v púšti Atacama. Toto miesto sa nachádza 120 km južne od najbližšieho mesta, pobrežného sídla Antofagasta, a 12km západne od Tichého Oceánu. Silný vietor, ktorý prúdi od Ánd smerom k Pacifiku, tu dosahuje priemernú rýchlosť 40km/h. Teploty sa tu pohybujú v rozpätí od -10°C v noci v zime až po 25°C cez letný deň. Takisto tu bývajú časté zemetrasenia s magnitúdou až 8,5 stupňa Richterovej stupnice.
Inšpirácia
Architekti hľadali inšpiráciu v podzemí. Ich záchytnými bodmi boli hlavne historické vzory, ako podzemné jaskynné obydlia v Číne a indiánske obydlia v útesoch v Mesa Verde. Tiež študovali sopečné jaskyne, ktoré inšpirovali Ceasara Manriqua pri jeho práci v Lanzarote, ako aj skulptúry od Richarda Serra. Serrove skulptúry boli obzvlášť dôležité pre ich dizajn. Konfrontovali topografiu s geometriou, a rovnakým spôsobom čelili geografickým, topografickým a klimatickým výzvam danej situácie. Začlenili pozitívne aspekty tejto obrovskej krajiny do budovy.
Konštrukcia
Pri návrhu objektu bol samotný teleskop najväčšou prekážkou. Hlavnou úlohou bolo aby sa nepoškodila citlivá technika teleskopu. Napriek tomu ESO chceli trvalé sídlo pre ich technikov, vedcov a administratívnych pracovníkov, ktoré by nahradilo dočasné kovové kontajnery, v ktorých boli ubytovaní predtým. Chceli aby architekti vytvorili miesto kde si budú môcť pracovníci oddýchnuť a načerpať energiu, bez pretechnizovaného sveta teleskopov a elektronických prístrojov.
Samotná budova je tvaru L a nachádza sa v nej 120 izieb, plaváreň, fitnes centrum, reštaurácia, knižnica a spoločenská miestnosť. Každá hotelová izba má vlastný výhľad na oceán. Srdcom celej budovy je spoločenský priestor s tropickou záhradou vo vnútri 35 metrov širokej transparentnej kopuly.
Konštrukcia je prevažne z betónu, pretože ostatné materiály boli vylúčené či už na základe ekonomických, praktických alebo ochranných dôvodov. A to aj napriek tomu, že vodu pre betón museli dovážať v cisternách. Steny aj stropy ostali odkryté a betón zafarbili načerveno oxidom železnatým aby súhlasil s okolitým prostredím. Takisto oceľ použitá na fasáde a interiéroch bola popráškovaná tak by pripomínala neupravený kov. Vďaka novej inovatívnej technike je objekt kotvený k zemi sklolaminátovými podložkami, ktoré absorbujú každý pohyb, takže stavba odolá aj silnému zemetraseniu.
Literatúra
- Philip Jodidio: Architecture Now 4, Taschen, Bonn 2006
