Dvorec zimnego sporta Ajsberg

Štadión s kapacitou 12 000 miest bol projektovaný na mieru pre potreby súťaží v šortreku a v krasokorčuľovaní.[1][2] Okrem hlavnej športovej arény je v ňom aj tréningové klzisko.[2] Budova vysoká viac ako 34 m pokrýva 20 670 m² zastavanej plochy, čo na 5 podlažiach predstavuje celkovo 67 830 m².[3] Stavba má úplne rozoberateľnú konštrukciu, aby ju bolo možné po skončení podujatí bez väčších problémov demontovať a premiestniť na iné miesto. Súčasťou technického riešenia je aj úplná bezbariérovosť. Štadión je vybavený najmodernejšími technológiami. Medzi unikátne technologické novinky možno zaradiť technológiu mrazenia ľadu, ktorá umožňuje softvérovo nastaviť teplotu a tvrdosť ľadu tak, aby presne vyhovoval potrebám konkrétneho druhu športu (pre krasokorčuliarov je najvhodnejší tzv. „mäkký“ ľad s teplotou - 3 až - 4° C; ale pre šortrek je ideálny tzv. „tvrdý“ ľad s dvojnásobne nižšími teplotami).[4]

Na hliníkovej konštrukcii plášťa budovy sú umiestnené 30 m hrubé sklenené pláty s rôznymi odtieňmi sivomodrej a modrej farby, z ktorých každý má veľkosť 3 m² a hmotnosť vyše 100 kg.[5] Celkovo 5 680 sklenených panelov pokrýva plochu vyše 18 000 m² a váži viac ako 600 ton.[6][3][5]

Vonkajší výzor štadióna bol vytvorený s cieľom zapadnúť do prírodného prostredia. Splývajú v ňom siluety okolitých hôr, aj vlny Čierneho mora. Nepravidelný tvar má pripomínať ľadovú kryhu voľne sa plaviacu morom. Záhyby fasády zas kopírujú trajektóriu letu krasokorčuliara počas skoku trojitého toeloopa.[7] Špeciálne sklá vyrobené v Belgicku plnia okrem estetickej aj dôležitú termoizolačnú a zvukovoizolačnú funkciu, vynikajú vysokou priepustnosťou svetla.[6] Vďaka viacfarebným sklám vytvorili architekti na fasáde mozaiku predstavujúcu morské vlny.

Za architektonické riešenie fasády štadióna získala firma „Mosprojekt-4“ (rus. ГУП МНИИП «Моспроект-4») bronzový diplom na medzinárodnej výstave „Svet skla 2013“ v súťaži „Sklo v architektúre 2013“.[8]

Názov štadióna bol zvolený tak, aby jednak vyjadril umelecký zámer architektov a zároveň bol zrozumiteľný aj zahraničným návštevníkom. Slovo ajsberg (rus. айсберг) totiž označuje v ruštine ľadovú kryhu a rovnaký význam aj fonetiku má anglický (angl. iceberg), či nemecký (nem. Eisberg) ekvivalent.[1][9]

V máji 2012 bol na štadióne nanesený prvý testovací ľad a v júni 2012 štadión odovzdali do používania.[4][2][1] Prvým testovacím podujatím na štadióne „Ajsberg“ bola národná súťaž ruských krasokorčuliarov „Pohár Federácie“, ktorá sa konala 5. - 7. októbra 2012.[10][11] Bolo to zároveň úplne prvé testovacie podujatie športových štadiónov Olympijského parku v Soči.[11] Prvým medzinárodným podujatím, ktoré sa testovalo na štadióne „Ajsberg“ bolo „Finále ISU Grand Prix v krasokorčuľovaní 2012/2013“ začiatkom decembra 2012.[2][12]

Pôvodne mal byť štadión po skončení Zimných olympijských hier 2014 prebudovaný na velodróm zodpovedajúci medzinárodným štandardom.[13] Ruský prezident Vladimir Putin však koncom marca 2013 rozhodol, že štadión bude zachovaný s pôvodným účelom využitia pre potreby novozaloženého detského športovo-vzdelávacieho centra.[14]

• Zimné olympijské hry 2014

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dvorec zimnego sporta Ajsberg

• Štadión „Ajsberg“ na oficiálnej stránke Zimných olympijských hier 2014
• Galéria s fotografiami štadióna „Ajsberg“

Športový portál Ruský portál