Dvojitozubce

Dvojitozubce (iné názvy: zajacovce, zajace, zajacotvaré; lat. Lagomorpha) je rad cicavcov.

dvojitozubce

zajac menivý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lagomorpha
Brandt, 1855
Synonymá
zajacovce, zajacotvaré
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Charakteristika

Sú to suchozemské cicavce. Žijú po celom svete (okrem niektorých karibských ostrovov, južných častí Južnej Ameriky, Madagaskaru a niekoľkých ostrovov v juhovýchodnej Ázii).

Celé ich telo je stavané na útek pred predátormi. Veľké ušnice spôsobujú vynikajúci sluch. Oči umiestnené na bokoch umožňujú 360-stupňové videnie. Dlhé zadné nohy zabezpečujú rýchlosť behu až 55 km/h. Pískavky sú špecifické tým, že majú takmer rovnako dlhé všetky končatiny, preto ani nie sú také rýchle ako zajace a preto sa skôr ukrývajú v štrbinách či norách. Všetky druhy majú štrbinovité nozdry, ktoré sa dajú úplne zatvárať.

Aj keď sa druhy tohto radu nápadne podobajú hlodavcom, a kedysi aj boli zaraďované ako nadčeľaď tohto radu, dnes sú už klasifikované oddelene.Od podobných hlodavcov sa odlišujú najmä tým, že v hornej čeľusti majú za prvým párom hryzákov ešte ďalší pár; oba páry zubov sú zaliate v zubnej sklovine. Hlodavce majú naopak len jeden pár, ktorý presne zapadá na zodpovedajúci spodný pár a sklovinu majú len na prednej strane týchto zubov. Dvojitozubce okrem toho nemôžu prednými končatinami uchopiť potravu. Navyše majú malé a zaoblené chvosty a dobre osrstené spodky labiek.

Od mnohých cicavcov sa odlišujú tým, že samice niektorých druhov sú väčšie ako samce.

Čuch u dvojitozubcov zohráva významnú úlohu, rozoznávajú ním členov rodiny, ošetrovateľov a od neho sa odvíja aj ich hierarchický systém.

Sú to rastlinožravce, jedia najmä trávy a sukulentné rastliny. Potravu, ktorú prvý raz nestrávia, najprv vylúčia a potom znova zjedia; v žalúdku je zmiešavaná s ostatnou potravou a vylučovaná ako štandardný suchý trus. Väčšina potravy teda putuje črevami dva razy, čo zlepšuje trávenie. Toto sa nazýva cekotrofia.

Pri trávení im pomáhajú baktérie v slepom čreve, ktoré rozkladajú potravu bohatú na celulózu. Mláďatá tieto baktérie získavajú až z trusu matky – zo špeciálneho druhu výkalov zo slepého čreva.

Rozmnožujú sa hojne (králiky môžu mať až 6-krát ročne po 12 mláďat). Ovulácia u nich nie je cyklická, ale je podnecovaná kopuláciou, takže sa samice môžu stať gravidnými hneď po pôrode, u niektorých druhov aj pred pôrodom.

Patria k najlovenejším živočíchom. Lovia ich vtáky, mäsožravce a ľudia. V priebehu storočí človek vyšľachtil pozoruhodné množstvo foriem a farebných odchýlok (králiky).

Systém

  • čeľaď †Mimolagidae – zaraďované aj pod Mimotonidae, teda mimo dvojitozubcov
  • čeľaď pískavkovité (Ochotonidae) Thomas, 1897
  • čeľaď zajacovité (Leporidae) Fischer de Waldheim, 1817, Gray, 182

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.