Duma bratislavská

Duma bratislavská je príležitostná báseň, ktorú napísal Janko Kráľ v roku 1844. Prvýkrát vyšla v roku 1847 v Orle tatranskom II. Je považovaná za prvú báseň v Štúrovej slovenčine.

Téma

Báseň je reakciou na suspendovanie Ľudovíta Štúra z katedry profesora evanjelického lýcea. Zachytený je v nej aj demonštratívny odchod 18 slovenských študentov 5. marca 1844 z Bratislavy, 13 ich dorazilo do Levoče. Kráľ napísal aj variácie na túto tému a to Dve staré pesničky, Pieseň a Praktiká tohto života.

Vysvetlivky

Kráľ pripojil k básni aj vysvetlivky:

1. k veršu 10: Je výpoveď prostonárodňja, zrak značí dákeho luďom odpornjeho Boha staroslovjenskeho.
2. Kompan značí žiaka
3. Pán Mátau, českí pán Mátal; i u nás sa táto forma užíva.

Zdroje

KRÁĽ, Janko. Zažíhaj svetlá. Ed. Pavol Vongrej. Bratislava : Tatran, 1969. S. 168.
KRÁĽ, Janko. Súborné dielo. Ed. Milan Pišút. Martin : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1952. S. 583.

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú úplný text od Duma bratislavská

Externé odkazy

v Zlatom fonde denníka Sme

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.