Duel

Počiatku súbojov možno hľadať v tzv. "božích súdoch" (lat. ordálie), ktoré boli časté v ranom a vrcholnom stredoveku. Ich princípom bolo presvedčenie či viera, že na cti poškodená stránka môže žiadať safisfakciu v ozbrojenom súboji, kde Boh, resp. božia vôľa preukáže vinu u porazeného a nevinu u víťaza. Keďže pri takto chápanej spravodlivosti často dochádzalo vďaka náhode k úmrtiam nevinných (teda poškodenej strany, ktorej sa často stala nejaká ujma ako napr. urážka, krádež, zneuctenie manželky alebo dcéry a podobne), cirkev i svetská moc postupne "božie súdy" zakazovali. Formálne ich konanie zakázal až štvrtý lateránsky koncil v roku 1215. Objavovali sa však aj v neskorších obdobiach, poslednýkrát sa spomínajú v prameňoch v prvej polovici 16. storočia.[2]

Súboj so šabľami medzi nemeckými študentmi v 19. storočí

Väčšinou sa súbojov účastnili osobne slobodní muži, spočiatku zo stavu šľachty, od 17. storočia aj dôstojníci, mešťania a úradníci nešľachtického pôvodu. Najväčšiu obľubu dosiahli na prelome 16. a 17. storočia v západoeurópskych krajinách ako Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Vo Francúzsku bolo medzi rokmi 1598 - 1608 zabitých okolo 8000 šermiarov, väčšina z nich v súbojoch! Ich masové rozšírenie viedlo v roku 1602 kráľa Henricha IV. k vydaniu nariadenia (ediktu), ktorý ich zakazoval pod hrozbou trestu smrti, ale táto hrozba nebola účinná. Veľkým nepriateľom súbojov bol Armand-Jean du Plessis kardinál Richelieu. Šermiarske súboje sa opäť rozšírili v druhej polovici 18. storočia, kedy sa začínajú objavovať aj súboje s pištoľami. Tie boli populárne najmä v prvej tretine 19. storočia. Obeťou pištoľového súboja sa stal v roku 1837 napríklad ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin. V prvej tretine 19. storočia sa rozšírili súboje so šabľami do prostredia nemeckých študentských spolkov (tzv. "burschenschaftov"). Paul Johnson uvádza, že podľa denníka Henryho Crabba Robinsona došlo len v lete 1815 v univerzitnom meste Jena k 147-im súbojom medzi študentami, ktorých tam v tom čase študovalo 350![3] V 18. a 19. storočí sa pri súbojoch s chladnými zbraňami (kord, šabľa) ustálila zásada, že súboj je pokladaný za úspešný pri prvom zásahu (teda zranení) protivníka. Súviselo to s čoraz tvrdšími právnymi postihmi zo strany štátu v prípade súbojov so smrteľným koncom. Aj napriek oficiálnym vládnym zákazom súbojov sa tieto naďalej konali - veľké znovuoživenie súbojov nastalo v období napoleonských vojen. V tomto čase sa súboje rozšírili aj do krajín, kde sa v skorších obdobiach nevyskytovali (napr. Rusko, Spojené štáty americké). V 1. polovici 19. storočia sa objavujú aj prvé súbojové pravidlá ktoré do veľkých podrobností definovali priebeh duelov. Známymi boli najmä pravidlá s názvom "Essai sur le duel" od grófa de Chatauvillarda z roku 1836.[4]

Súboje medzi sebou v minulosti viedli nielen šľachtici, ale aj dôstojníci. Je o nich zmienka aj v dobovom kódexe dôstojníckej cti. Najviditeľnejšou formou tohto kódexu boli súboje, ktoré sa vo väčšej miere začali v Uhorsku praktizovať najmä od 70. rokov 19. storočia. Dôstojnícka etika vyžadovala prijať výzvu na súboj, respektíve vyzvať na súboj v prípade urážky dôstojníckej cti. Pod urážkou dôstojníckej cti sa myslela nielen urážka dôstojníka ako osoby, ale aj urážka dôstojníckeho stavu, či urážka armády. Pravidlá vyzvania na súboj, ale aj priebehu samotného súboja, boli popísané v mnohých príručkách a desiatkach kníh, ale to nebránilo tomu, že inštitúcia súbojov bola často zneužívaná, čo viedlo k mnohým tragédiám. Kódex cti používaný v Rakúsko-uhorskej monarchii poznal v teoretickej rovine tri stupne urážky, ktoré mohli byť príčinou na výzvu k súboju.

Za ľahkú urážku bolo považované neslušné správanie sa v prítomnosti dôstojníka, za ťažkú urážku sa považovalo ohováranie, otvorene nadávanie na armádu. Telesné ublíženie, ako tretí stupeň urážky, predstavovalo postrčenie, či facka a chápalo sa ako priama výzva na súboj. Príkladov zneužitia inštitútu súboja je mnoho a existujú doklady o tom, že veľakrát dôvodom na súboj bol uprený „drzý“ pohľad, neúmyselné vrazenie do dôstojníka na ulici. Nebolo výnimkou, že duelanti súboja si ani nevyjasnili príčinu svojho sporu a výzvy na súboj boli reakciou na nepochopenie oponenta v spore. Súboje sa stali pre mnohých mladých dôstojníkov cestou ako si zvýšiť svoju spoločenskú prestíž, čo viedlo zo strany týchto „súbojových hrdinov“ priam k vyhľadávaniu súbojov, čím do značnej miery terorizovali svoje okolie. Kuriozitou a zároveň obrazom doby je prípad predsedu Ligy proti súbojom I. Rakovszkého, ktorý pod tlakom verejnej mienky musel prijať výzvu na súboj od Š. Tizsu.[5]

Pamätník na posledný súboj 8.1.1881 v Prešove

Ako pozostatky na tieto súboje ostali aj na území terajšieho Slovenska pamätníky. Jeden takýto pamätník sa nachádza aj na Cemjate v meste Prešov, ktorá sa nachádza na kopci menom Zabíjaná. Pomenovanie Zabíjaná vzniklo skrz toho, že v 19. storočí si toto miesto vyberala šľachta a dôstojníci ako miesto pištoľových duelov. Zabíjaná je aj pamiatka na miesto, kde sa 8. januára 1881 uskutočnil historikmi zaznamenaný posledný pištoľový súboj miestnych uhorských šľachticov pri ktorom zahynul barón Luzsenszky. Dokonca je na tom mieste aj náučná tabuľa a starý, ale neudržiavaný, takmer 130 - ročný kamenný pamätník.

1. Kolektív autorov: Synonymický slovník slovenčiny Bratislava : Veda 2004,
2. ŠINDELÁŘ, V.: Velká kniha o soubojích a duelantech. Praha : Regia, 2004, s. 15.
3. JOHNSON, P.: Zrození moderní doby : Devatenácté století. Praha : Academia, 1998, s. 363.
4. CHATAUVILLARD, Comte de: Essai sur le duel. Paris : Bohaire, 1836. Dostupné on-line
5. DROBŇÁK, Martin: Život vojaka c.k. rakúsko-uhorskej armády v období dualizmu. 2008,

• DANGL, Vojtech: Česť vykupovaná krvou : Súboj ako svojský druh výkonu spravodlivosti. In: História, č. 1/2004, s. 12  –  13.
• MALO, Martin: Súboje v Európe v 19. storočí. In: Historická revue, roč. XXII, 2011, č. 11, s. 52  –  55.
• ŠINDELÁŘ, Vladimír: Velká kniha o soubojích a duelantech. Praha : Regia, 2004. 584 s. ISBN 80-86367-43-6
• HLIVA, Roman: Súbojová Bratislava, 2017. Článok publikovaný na blogu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Duel