Dobytie Izmajilu

Dobytie Izmajilu označuje obliehanie a následné dobytie tureckej pevnosti Izmajil ruskými vojskami, ktoré sa odohralo v roku 1790 počas rusko-tureckej vojny prebiehajúcej v rokoch 1787 až 1792. Záverečnému útoku na pevnosť velil Alexandr Vasilievič Suvorov, ktorý počas vojny dosiahol mnoho významných víťazstiev, v roku 1788 sa mu podarilo dobyť pevnosť Očakov.

Dobytie Izmajilu
Súčasť bojov rusko-tureckej vojny rokov 1787 – 1792
Dátum 22. december (11. december juliánskeho kalendára) 1790 Miesto Izmajil, Budžak (dnes Ukrajina) Výsledok ruské víťazstvo
Protivníci
Osmanská ríša	Ruské impérium
Velitelia
Ajdozle Mehmet paša	A. V. Suvorov
Sila
35 000	31  000
Straty
26-tisíc mŕtvych 9-tisíc zajatcov	4-tisíc mŕtvych 6-tisíc ranených

Obliehanie sa začalo už v marci 1790. Dňa 13. decembra 1790 dorazil na miesto Suvorov, ktorý bol poverený cárovnej obľúbencom a generálom Grigorijom Potemkinom útokom na pevnosť. Po príchode a prieskume bojiska začal pripravovať svojich vojakov na útok. Ruskí vojaci nacvičovali na maketách pevnosti útok a prekonávanie obranných prvkov. Pevnosť bola totiž v nedávnej minulosti Turkami zmodernizovaná a prestavaná za pomoci francúzskych projektantov. Turci tak reagovali na predošlé dobytie pevnosti Rusmi v roku 1770. Pevnosť vďaka tomu podľa slov Suvorova, ktorý si prehliadol opevnenia, nemala slabé miesto.

Suvorov poslal veliteľovi pevnosti seraskirovi Ajdozle Mehmet pašovi 24-hodinové ultimátum, ktoré ten odmietol so slovami: „Skôr bude Dunaj tiecť opačným smerom a nebesá sa zrútia na zem, než sa podarí obsadiť Izmajil.“ Samotný ruský útok na pevnosť sa začal 22. decembra o pol šiestej ráno, predchádzalo mu dvojdňové ostreľovanie pevnosti. Už o ôsmej ráno toho istého dňa boli opevnenia pod kontrolou Rusov, ale odpor Turkov v uliciach mesta pokračoval až do štvrtej hodiny poobede. Pri krvavých bojoch v uliciach ruské vojská pobili i 10-tisíc obyvateľov mesta.

Turecké straty dosiahli 26-tisíc mužov a ďalších 9-tisíc bolo zajatých (2-tisíc z nich do nasledujúceho dňa na následky zranení zomrelo), kým ruské 4-tisíc padlých a 6-tisíc ranených. Množstvo tureckých mŕtvych bolo také vysoké, že sa Rusi rozhodli nahádzať ich telá do Dunaja, touto úlohou boli poverení tureckí zajatci. Rusi sa zmocnili všetkých diel, 400 štandard; veľkých zásob proviantu a cenností. Za veliteľa pevnosti bol vymenovaný Michail Illarionovič Kutuzov. Pád pevnosti vyvolal v Európe silný ohlas.

Vojna sa napokon skončila 9. januára 1792 podpísaním mieru v moldavských Jasách, ktorý posunul rusko-tureckú hranicu na Dnester a potvrdil ruské vlastníctvo Krymského polostrova. Izmajil, ktorý leží za Dnestrom, zostal súčasťou Osmanskej ríše až do roku 1812.

Na pamiatku dobytia pevnosti bol 24. december (sic) určený za jeden z dní vojenskej slávy Ruska.