Dinkovia

Dinkovia tvoria najväčšiu etnickú skupinu v Južnom Sudáne, po nich nasledujú Nuerovia a Šilukovia. Žijú po oboch stranách Bieleho Nílu, v provincii Horného Nílu a na juhovýchode Sudánu. Patria k etnickej skupine Nilotov. Na rozdiel od južných susedov, Azandov a Bariov, ktorí väčšinou veria v Ježiša Krista, uznávajú prírodné božstvá. Hoci sú známi pod názvom Dinkovia, oni sami si hovoria Moinjaang, „Ľudia z ľudu“.[1]

vlajka Dinkov
Žena Dinka
Muž Dinka

Dejiny

Pred kolonizáciou Britmi žili Dinkovia pomerne nerušeným životom. Nežili v stálych osadách, ale celé rodiny cestovali a striedali usadlosti s dobytkom. Po získaní nezávislosti nasledovali dve občianske vojny. Prvá sa týkala náboženského konfliktu medzi islamským severom a kresťanským juhom. Príčinou druhej občianskej vojny v 80. rokoch boli novoobjavené ložiská ropy. Arabská vláda mala v úmysle vyľudniť južný Sudán pre zahraničné ropné spoločnosti. SPLA (People’s Liberation Army – SPLA) bola organizovaná skupina Dinkov, ktorej sa podarilo v januári 2005 uzavrieť mier a získať veľkú autonómiu. Dnes sa Dinkovia pomaly vracajú z utečeneckých táborov do svojej vlasti.

Zvyky

Dinkovia žijú hlavne pastierskym spôsobom života. Chovajú kozy, ovce, ale hlavne kravy. Na juhu Sudánu je krava najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom: určuje bohatstvo a tiež prestíž majiteľa. Preto sú častým dôvodom k boju medzi rodinami. Dokonca je zavedená takzvaná Zvieracia jednotka (Animal Unit; AU), kde 1 zvieracia jednotka predstavuje 1 kravu a 1 teľa alebo ich ekvivalent. V Sudáne je dnes viac ako 27 miliónov kráv.[2]

Zužitkujú z nich hlavne mlieko, moč a trus. Močom si umývajú vlasy a popolom z kravského trusu si umývajú zuby a zdobia telo. Popolom tiež chránia zvieratá pred kliešťami. Ak krava zahynie, jej kožu spracovávajú na rohože, opasky, či ozdoby. Sami však kravy na mäso nezabíjajú. Výnimkou je smrť v rodine. Vtedy zabijú kravu, aby bolo počas smútku v rodine mäso. Okrem chovu sa venujú aj pestovaniu obilia, kukurice, prosa, ciroku a iných. Kvôli živobytiu migrujú v závislosti na prírodných podmienkach – striedanie záplav a období sucha v celom regióne Dinkov. Pestovať začínajú v máji a žatva sa koná v júli až októbri.

Tradičné obydlie na juhu Sudánu sú kruhovité hlinené chatrče so strechou v tvare ihlanu. Domorodci im hovoria tukul. Murované budovy tu postavili až britskí kolonialisti. Na väčšine územia sú len malé mestečká tvorené hlavne z tukulov a niekoľkých tehlových domov. Jedine rýchlo rozvíjajúce mesto na juhu je Juba.

Rodina

Základom spoločnosti je rodina. Každá rodine žije vo vlastnom tukule, alebo v domčeku na strome, ktoré sú sústredené okolo ohniska. Všetci sa odkazujú na jedného spoločného predka, čo ich zaväzuje sa navzájom podporovať. Čím bližšie je pokrvné puto, tým samozrejmejšia je podpora. Spoločnosť je prísne rozdelená na mužskú a ženskú. Muži pasú kravy a ženy sa starajú o domácnosť a deti. Dinkovia majú sexuálnych partnerov už od štrnástich rokov. Môžu ich mať až päť, a to ako muži, tak aj ženy. Ak dievča otehotnie, určí muža s ktorým čaká dieťa - zvyčajne toho najbohatšieho. Rodiny ženícha a nevesty sa potom dohodnú na cene tehotnej ženy – obvykle dvadsať až tridsať kráv. Ak manžel zomrie, jeho mladší brat nastúpi na jeho miesto, pretože on si manželky staršieho brata bral s ním. Deti narodené ktorémukoľvek mladšiemu bratovi sa vždy volajú po najstaršom bratovi. Praktikujú to nie len animisti, ale aj kresťania. K manželstvu medzi Afričanmi a Arabmi dochádza výnimočne.

Náboženstvo

Dinkovia veria v jediného boha, ktorého nazývajú Nhialic. Veria, že Nhialac je tvorcom života, ale je vzdialený od svetských záležitostí. Boha kontaktujú cez duchovných sprostredkovateľov a subjekty s názvom Yath a Jok. Rituály spravujú veštci alebo liečitelia. Taktiež dobytok má náboženský význam - používajú ho k obetným rituálom. V niektorých prípadoch môžu byť použité ovce. Odmietli konvertovať na islam, o čo sa pokúšal sudánsky sever, ale kresťanským misionárom boli sčasti otvorení.

Kresťanstvo

The Sudan Interior Mission pracuje medzi Dinkami už od roku 1930, spolu s národmi Uduk a Mabaan. Z týchto skupín sa evanjelium šírilo do okolitých národov, vrátane Jum Jum, Berta, Gumus, Ignessena a Shilluk. Odhaduje sa, že medzi národom Dinka je asi 4 – 8% kresťanov.[1]

Referencie
  1. JENKINS, Orville Boy. The Dinka of the Sudan [online]. Január 1997, rev. 2006-05-22, [cit. 2010-04-16]. Dostupné online. (angličtina)
  2. KMENT, Petr. Smích a slzy černého Súdánu. Treking, 4.1.2009. Dostupné online [cit. 2010-04-16].

Literatúra
  • JENKINS, Orville Boyd. The Dinka of the Sudan [online]. Január 1997, rev. 2006-05-22, [cit. 2010-04-16]. Dostupné online. (angličtina)
  • KMENT, Petr. Budování nového jihu. Lidé a Země, Jún 2007, roč. 2007 / 06. Dostupné online [cit. 2020-06-05]. (po česky)
  • KMENT, Petr. Smích a slzy černého Súdánu. Treking, 4.1.2009. Dostupné online [cit. 2010-04-16]. (po česky)
  • METZ, Helen. Non-Muslim Peoples [online]. [Cit. 2010-04-16]. Dostupné online. (angličtina)
  • STEVENSON-HAMILTON, J.. The Dinka Country East of the Bahr-el-Gebel. The Geographical Journal, roč. 56, čís. 5. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.