Devolučná vojna

Zámienkou na vojnu bolo uplatnenie tzv. devolučného práva (brabantského nástupníckeho práva), ktoré zaručovalo dcéram z prvého manželstva väčší nárok na trón ako synom z druhých a ďalších manželstiev. Manželka Ľudovíta XIV., Mária Terézia, dcéra Filipa IV. sa však vzdala svojich dedičných práv na Španielsko výmenou za veľké veno (ktoré však ešte nebolo zaplatené ). Keď Filip v roku 1665 zomrel, Ľudovítovi právnici ospravedlňovali jeho nároky týmto argumentom: podľa španielskeho práva mal trón Filipa IV. pripadnúť jeho synovi Karolovi II., no podľa starého brabantského práva malo španielske Nizozemsko pripadnúť Filipovej dcére z prvého manželstva, Ľudovítovej manželke. V roku 1667 sa začalo Francúzsko tvrdo dožadovať svojich územných nárokov, Španielsko to však rezolútne odmietlo. Ľudovít XIV. sa preto začal pripravovať na vojnu, do ktorej nasadil 80 000 mužov.

Cieľom bolo získanie bohatých kupeckých miest a ovládnutie ich textilného obchodu, ktorý konkuroval francúzskym záujmom. Ďalej išlo aj o dôležité prístavy s prístupom k Lamanšskému prielivu, Severnému moru a s možnosťou kontroly plavby po Rýne.

Na odpor sa postavila koalícia španielskych, nemeckých, holandských a anglických vojsk. Samotným Španielskom v tom čase zmietali vnútorné konflikty a inflácia, a nebolo schopné odolať francúzskemu útoku pod vedením skúseného generála vikomta de Turenne. Vojna začala sériou francúzskych útokov na španielske mestá a hrady. Vo Flámsku neboli žiadne veľké vojenské sily a tak tieto útoky končili rýchlymi víťazstvami Francúzov. Do ich rúk padli mestá Charleroi, Tournai a Douai a túto vojenskú kampaň samotní Francúzi nazvali „vojenskou prechádzkou“ ("promenade militaire"). Jedinou dlhšou bitkou bola bitka o Lille.

Veľké francúzske vojenské úspechy znepokojili ostatné európske veľmoci, paradoxne najviac dlhoročných spojencov Francúzska, Nizozemsko. Nizozemcom, Angličanom, viacerým nemeckým kniežatstvám a Švédom vyhovovalo slabé a neagresívne Španielsko, kontrolujúce strategické južné Holandsko. Ak by padlo do rúk Francúzom, tento silný a agresívny štát by priamo hraničil z Nizozemskom a kontroloval dôležité prístavy. Preto Nizozemci sformovali spolu s Anglickom a Švédskom alianciu, ktorá vydala vyhlásenie, garantujúce Ľudovítovi územie, ktoré na začiatku vojny požadoval. Zároveň ho však varovali, že v prípade pokračovania útoku mimo tieto hranice sa spoja so Španielskom. Ľudovít XIV. vzhľadom k aktuálnej situácii na bojisku a malým šancám odolať celej aliancii, s dohodou súhlasil.

Vojnu ukončila mierová zmluva, tzv. Aachenský mier. Francúzsko nakoniec získalo 12 flámskych a henegavských miest. Cítilo sa však byť Nizozemskom zradené, pretože vo francúzskych očiach si zachovalo svoju suverenitu iba vďaka ich pomoci vo vojne o nezávislosť. Preto krátko po ukončení devolučnej vojny vypukla ako jej následok Francúzsko-nizozemská vojna.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Devolučná vojna