Dauphiné
Dauphiné je názov územia na juhovýchode Francúzska medzi riekou Rhôna a talianskymi hranicami južne od Savojska a severne od Provensalska.
.svg.png.webp)
Geografia
Najväčšími mestami v Dauphiné sú Grenoble, Gap a Valence. Jeho územie je rozdelené medzi departementy Isère, Drôme a Hautes-Alpes v regiónoch Rhône-Alpes a Provence-Alpes-Côte d’Azur.
Dejiny
Dauphiné bol pôvodne samostatný feudálny štát, ktorý sa rozvíjal od 11. do 14. storočia ako súčasť Burgundského kráľovstva, Franskej ríše, Stredofranskej ríše a neskôr Svätej ríše rímskej. Od jeho názvu bol odvodený titul dauphin, ktorý užíval knieža. V roku 1349 predal posledný bezdetný dauphin Humbert II. Dauphiné francúzskemu následníkovi trónu Karolovi. Zmluva určila Dauphiné ako apanáž pre nástupcu trónu a tým sa územie stalo fakticky súčasťou Francúzskeho kráľovstva. Odtiaľ vznikla tradícia, že francúzsky korunný princ dostal pri svojom narodení územia Dauphiné i s titulom dauphin (obdobne ako anglický korunný princ má titul princ z Walesu, alebo španielsky korunný princ je knieža z Astúrie).
V roku 1356 zložil nový dauphin lénnu prísahu cisárovi Karolovi IV. V 15. storočí bolo Dauphiné začlenené do majetku francúzskej koruny a odlúčilo sa tak od Svätej ríše rímskej tiež de iure.
Počas druhej svetovej vojny sa nemecká armáda v roku 1940 zastavila na rieke Isère a Dauphiné sa ocitlo v tzv. Slobodnej zóne.
Po nemeckej porážke v bitke pri Stalingrade v časti Dauphiné, najmä v ťažko prístupnom pohorí Vercors, vzniklo jedno z najdôležitejších centier francúzskeho odboja. V júni 1944 po spojeneckej invázii v Normandii sa pokúsili dobrovoľnícke polovojenské skupiny, ktoré boli zbraňami zo vzduchu zásobované Spojencami, zastaviť pohyb nemeckých vojsk, ktoré mierili na sever. Boli však obkľúčené dvoma nemeckými divíziami horskej pechoty a zničené v ťažkých bojoch.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dauphiné na českej Wikipédii.