Dareios III.

Dareios bol na trón dosadený eunuchom Bagoásom, ktorý veril, že mladý panovník bude ľahko manipulovateľný. Ten sa však čoskoro osvedčil ako činorodý a energický vládca, ktorý potlačil vzburu v Egypte a zatlačil do defenzívy macedónske oddiely kráľa Filipa II. v Malej Ázii. Uvedomoval si nevyhnutnosť reforiem ríše, no skôr než stihol zmeny začať, vtrhol do jeho ríše Alexander Veľký, syn a nástupca zavraždeného Filipa II..

Minulosťou motivovaní Macedónci, ktorých Filip II. výborne vycvičil na boj, boli spočiatku pre Dareia len malým nebezpečenstvom. Proti mladému veliteľovi vyslal v roku 334 pred Kr. vojsko, vedené satrapmi – veliteľmi jednotlivých vojenských oddielov, ktoré ho malo poraziť a vyhnať z perzského územia. Pri rieke Graník sa odohral prvý vojenský konflikt, kde Alexander Veľký preukázal taktické majstrovstvo a porazil Dareiove vojsko. Perzský veľkokráľ pochopil skutočnú hrozbu macedónskeho protivníka a výprave, ktorá mala zastaviť Alexandrove zaberanie území v Malej Ázii, velil už on sám. Armády sa stretli v bitke pri Isse, ktorá však opäť dopadla pre Peržanov katastrofou, keď ohrozený Dareios zutekal z bojiska. Alexander si pripísal veľké víťazstvo, prenasledoval utekajúceho kráľa do Damasku a pripojil Palestínu i Egypt k svojej novej ríši.

Pre Dareia bola porážka začiatkom jeho konca, keďže Alexandrovi vojaci zajali i celú jeho rodinu a rozprášili armádu. Po Alexandrovom odmietnutí všetkých ponúk na zmier bolo jasné, že sa schyľuje k rozhodujúcemu stretu. Ten sa odohral 1. októbra roku 331 pred Kr., kedy sa v bitke pri Gaugaméle proti sebe postavili 50 tisícová grécka a 250 tisícová perzská armáda. Napriek dlho nerozhodnému stavu sa šťastie priklonilo k menej početnému, no lepšie organizovanému macedónskemu vojsku. Víťazstvo Alexandra znamenalo zánik Perzskej ríše a Dareios bol nútený útekom do hôr chrániť si svoj život.

Kráľ sa napriek ohrozeniu snažil zorganizovať vojsko, no jeho úsilie o odpor bolo márne. Uchýlil sa do Médie v centrálnej časti Perzskej ríše, no jeho život skončil zradou baktrijského satrapu Béssosa, ktorý ho v roku 330 pred Kr. zavraždil a sám sa prehlásil pod menom Artaxerxes IV. za kráľa.

Dareiosovu dcéru Stateiru si v roku 324 pred Kr. vzal za ženu Alexander, čím sa snažil zlegitimizovať svoje územné nároky na území bývalej Perzskej ríše. Macedónsky kráľ si ctil perzské tradície, no napriek tomu nechal vyplieniť Achaimenovskú rezidenciu v Persepolise.

Napriek katastrofálnemu priebehu vojny s Alexandrom hodnotili antickí autori Dareia skôr pozitívne a vyzdvihovali najmä jeho statočnosť. Vnímali ho ako muža, ktorý bol nútený bojovať proti mimoriadne nadanému vojvodcovi. Vojenská slabosť Perzie bola zrejmá už niekoľko desaťročí a prejavila sa v tom najnevhodnejšom čase pre Dareia – v čase jeho vlády.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dareios III.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dareios III. na českej Wikipédii.