Dan Snyder

V roku 1994 začal nastupovať v lige Junior B za tím z rodného mesta Elmira Sugar Kings. Snyder bol jedným z posledných hráčov, ktorým bolo ponúknuté miesto na súpiske, a v prvých týždňoch novej sezóny sa mu na ľade nedarilo podľa predstáv; párkrát bol trénermi napomenutý, že pokiaľ sa jeho výkony nezlepšia, bude z mužstva vyradený. Napriek nepriaznivému štartu sa Snyder vzchopil a na konci ročníka si dokonca prevzal cenu pre najlepšieho nováčika súťaže.[1]

Po úspešnom pôsobení v Elmire Sugar Kings obdržal Snyder pozvánku do juniorského tímu Owen Sound Platers. Podobne ako v roku 1994, Snyder opäť zaznamenal pomalý vstup do sezóny. Tréneri v mužstve Platers mu dokonca navrhli, aby sa radšej pokúsil získať štipendium na jednej z amerických univerzít.[2] Napriek radám trénerov sa Snyder rozhodol pokračovať v tréningovom kempe Platers a v prípravných zápasoch bol najproduktívnejším hráčom tímu, vďaka čomu si napokon vybojoval trvalé miesto na súpiske. Podobne, ako tomu bolo v Elmire Sugar Kings, aj tentoraz sa Snyder vypracoval z nechceného hráča do opory tímu; v drese Platers strávil Snyder štyri úspešné sezóny, pričom v posledných dvoch plnil funkciu kapitána tímu.[3]

Napriek tomu, že nikdy neprešiel draftom, Toronto Maple Leafs pozvalo Snydera do tréningového kempu, avšak na zmluve sa so svojím najobľúbenejším tímom z detstva nikdy nedohodol. Profesionálny kontrakt s mužstvom NHL uzavrel až v roku 1999, kedy ligu rozšírilo mužstvo Atlanta Thrashers.[4] V priebehu nasledujúcich troch sezón pendloval Snyder medzi NHL a nižšími ligami AHL i IHL. Vo farmárskych súťažiach sa mu nadmieru darilo, v dresoch Orlando Solar Bears, resp. Chicago Wolves sa stal víťazom oboch nižších súťaží.

V NHL debutoval v ročníku 2000-01 a až do svojej smrti stihol v najlepšej lige sveta odohrať 49 zápasov. V ročníku 2002-03 konečne naplno prerazil, odohral 35 zápasov za Atlantu Thrashers, v ktorých vsietil desať gólov a nasledujúcej sezóne mal sľúbené trvalé miesto na súpiske NHL.[5]

Dan Snyder zomrel po šiestich dňoch od autonehody na septický šok. Hokejistovi nepomohla ani operácia mozgu, ktorý bol po nehode vážne poškodený. Nehodu spôsobila neprimeraná rýchlosť. Dany Heatley sa na svojom Ferrari 360 rútil odhadovanou rýchlosťou medzi 88 km/h až 132 km/h v zóne, kde najvyššia povolená rýchlosť jazdy sa pohybovala len okolo 56 km/h.[6][7] Samotný Heatley vyviazol z havárie len s ľahšími zraneniami a do kolotoču NHL sa stihol vrátiť ešte v tej istej sezóne. Avšak za zabitie Snydera bol stíhaný a hrozilo mu až 15 rokov väzenia. Nakoniec vyviazol Heatley s omnoho miernejším trestom; bol odsúdený na tri roky podmienečne, musel absolvovať 150 hodín prednášok o nebezpečenstve rýchlej jazdy a nakoniec musel zaplatiť pokutu vo výške 25 000 dolárov. Heatley sa vyhol väzeniu najmä vďaka tomu, že sa na jeho stranu postavili rodičia zosnulého Snydera. Tí hlásali, že uväznenie Heatleyho by ničomu nepomohlo a od začiatku vyjadrovali obvinenému podporu a odpustenie.[8]

Akt čistej lásky zo strany Snyderovcov sa dotkol celej Kanady a všetkých priaznivcov NHL, ktorí v nasledujúcich týždňoch zaplavili Snyderovcov množstvom listov, v ktorých rodine vyjadrovali úprimnú sústrasť a slová obdivu.

Zimný štadión Dana Snydera

Snyder počas pôsobenia v drese Thrashers nosil číslo 37. Predstavitelia klubu sa rozhodli vyradiť toto číslo z obehu a už žiaden iný hokejista Thrashers nemohol nikdy obliecť túto istú cifru.[9]

Zimný štadión v Snyderovom rodnom meste Elmira nesie jeho meno.

Snyderova obľúbená hudobná skupina The Tragically Hip zložila na jeho počesť pieseň Heaven is a better place today.

Jeho meno nesie trofej v juniorskej lige OHL. Získava ju každoročne hokejista, ktorý vplýva pozitívne a nápomocne na svoje okolie.

Brankár Winnipeg Jets (nástupca Atlanty Thrashers) Connor Hellebuyck nosí číslo 37 na počesť Dana Snydera.