Cichlazoma

Cichlazoma (lat. Cichlasoma) je rod rýb patriaci do čeľade cichlidovité, bežne chovaný akvaristami.

cichlazoma
Cichlasoma octofasciatum
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Rad (ordo) ostriežotvaré (Perciformes) Čeľaď (familia) cichlidovité (Cichlidae) Rod (genus) cichlazoma (Cichlasoma)
Vedecký názov
cichlazoma Swainson, 1839
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rod Cichlasoma z vedeckého hľadiska patrí medzi tzv. „zberné“ rody. Veľmi veľa druhov, ktoré boli systematicky v minulosti alebo sú v súčasnosti zaradené do tohto rodu sú veľmi obľúbené a žiadané medzi akvaristami. Vyskytujú sa v Strednej a Južnej Amerike. Cichlazomy sa pokladajú za potenciálne agresívne, najmä v čase rozmnožovania, avšak niektoré druhy bývajú pokojné. Z tohto dôvodu a s ohľadom na ich veľkosť tela a potrebu veľkosti a členitosti teritória je nutný chov týchto nádherných cichlíd vo veľkých až veľmi veľkých – minimálne 200-litrových pre menšie druhy.

Cichlazomy sú všežravé. Samička je menšia ako samec. Sú to litofilné druhy a ikry kladú na pevný podklad, ktorý je tvorený plochým kameňom. Počas nahovárania a prípravy na reprodukčný proces samček najskôr očistí substrát, ku ktorému vábi samičku. V niektorých prípadoch čistí aj viacero substrátov, než sa rozhodne na ktorý samička nakladie vajíčka, ktoré potom oplodní. Kladenie vajíčok v prvej fáze reprodukcie prebieha s pomerne dlhými prestávkami, ktoré sa skracujú a k ukončeniu trenia sa zasa predĺžujú. V prípade, ak samička kladie vajíčka, samček je v tesnej blízkosti treniska a toto stráži. Potom samička preberá stráženie a samček oplodňuje vajíčka. V niektorých prípadoch kladenie vajíčok prebieha dokonca tak, že samička kladie vajíčka a samček ich okamžite oplodňuje.

Počet vajíčok v prvej a poslednej fáze kladenia je 2 až 3, zriedkavo viac v druhej fáze je to 5 a viac, čo je druhovo charakteristické. Asi po dvoch dňoch až štyroch dňoch inkubácie (v priamej závislosti od druhu a teploty vodného prostredia) sú vyliahnuté pterigiolarvy prenesené do prirodzených priehlbín v piesku, alebo tieto jamky vyhĺbia rodičia, kde ich ukrývajú. Pterigiolarvy a neskôr aj larvy tam ostanú niekoľko dní. Larvy sú často prenášané do nových jamiek, čo však nie je pravidlom.

Napriek tomu, že starostlivosť o potomstvo preberá hlavne samička a samček stráži okolie teritória, pri tejto činnosti sa striedajú obaja rodičia. Larvy často berú do ústnej dutiny vykonajú „žuvacie“ pohyby ústami a opäť ich vypľujú do hniezda. Tento jav je často vidieť aj pri rozplávaných mláďatách, kedy ich bez zjavnej príčiny zoberú do úst, vykonajú uvedené pohyby úst a vypľujú ich späť do stáda mláďat. Týmto spôsobom ich zbavujú ektoparazitov.